Florentín Giménez: Ha'e karai katupyry hi'arandúva purory ñemohendápe ha upéicha rupi ojekuaáma omotenondéha 400 purory rupi, ojepytaso hembiapo rupive ha opavave omomba'eguasu ichupe ikatupyrýgui hembiapópe.
Florentín Giménez: Ha'e karai katupyry hi'arandúva purory ñemohendápe ha upéicha rupi ojekuaáma omotenondéha 400 purory rupi, ojepytaso hembiapo rupive ha opavave omomba'eguasu ichupe ikatupyrýgui hembiapópe.
Hembiasakue: Heñói 14 jasyapy ary 1925 jave táva Yvyku'ípe, oiméva tetã'i Paraguarípe.
Orekóvo 15 ary oike oñembokatupyry Banda de Músicos, Policía de la Capital-pe. Upépe ombo'e chupe Salvador Déntice, mbo’ehára katupyryete ombo’eva’ekue avei José Asunción Flores, Félix Fernández, Darío Gómez Serrato-pe, ko’ã karai kuéra omopu’ãva’ekue avei yvatete Paraguái purory. Péicha oñepyr¥ omba'apo omohendávo purory iñir¥nguérape.
Ha'e pete£ kompositor iñakuãva. Ha ojekuaáva oñemoarandu haguére pe ojekuaáva purory ñane retã mba'éva; ne’írã opytu'u ha ojepytasove katu ko'ã árape ohekávo umi mba'e añeteguáva omopyendáva tetã rembiasa ñane retãguáva.
Imitã rusu jave, oguerohoryvégui batería, ombopu ha oñepyr¥ oñembokatupyry ipype. Oike Orquesta de Música Popular-pe batería mbopuhárarõ.
Ary 1943, 18 ary orekóvo, omboguatáma profesional ramo. Upe ary guive omba'apo katupyrýpe oñemoarandúvo, ohupytývo beca oúva ichupe Conservatorio “La Lira”-gui, omyakãva kuñata£ mbo’ehára Pepita Faella; ha omohu'ã ko'ápe ñemoarandu upérõ oipyahãma umi ipurorykuéra ñane retãguáva.
Ary 1945, orekóvo 20 ary, oñemoarandúma piano ñembopúpe ha oheja batería. Upéi oikéma piano mbopuháramo Ramón Reyes omyakãva aty purorýpe, 1947 peve. Upe arýpe oiko guerra civil Paraguáipe ha Florentín Giménez os¢ ñane retãgui: oho Argentina-pe. Opáre ñorairõ ou jevy omba'apo Paraguáipe ha omoñepyr¥ orquesta “Ritmos de América”; ko aty ombopu umi purory ha’e voi omohendáva orquesta ombopuhaguãicha ha ohai hemiandu avei. Ko aty ohupyty heta jepopete.
Hembiapo hetaiterei ha mbovymínte romoherakuãta ko'ágã
* Poema sinfónico “Minas kue”, solista coro ha orquesta-pe guarã; “El Río de la esperanza”, coro ha orquesta-pe guarã; “Ciclos”, pote£ha sinfonía: Sinfonía Concertante Nº 1 piano ha orquesta-pe guarã, Sinfonía Nº 2 De las estaciones, Sinfonía Nº 3 Re mayor, Sinfonía Nº 4 Sortilegio, Sinfonía Nº 5 Quinta tonal ha Sinfonía Nº 6 ojapóva Agustín Pío Barrios-pe guarã, ojegueromandu'ávo 50 ary omanohague.
Ohai avei concierto mokõi mbaraka ha orquesta-pe guarã, violín ha orquesta, viola ha violonchelo-pe guarã.
* “Fantasía Étnica”; “Misa Paraguaya”, solista, coro ha orquesta-pe guarã; ohai zarzuela paraguaya hérava “San Juan dice que sí”; “Perúrima”, Alcibiades González del Valle ndive; “Romero y Julita”, “Loma Taruma”, “Kurusu Cañete”, Mario Halley Mora ndive; ko’ã tembiapo o£ hetave ambue apytépe.
*Avei omohenda umi purory ñoha'angápe guarã ha avei producción cinematográfica pete£ha Paraguáipe, ha'éva “Juana de Lara”. Oreko 300 purahéi tetã reheguáva.
Luis Szarán, pe aranduka “Diccionario de la Música en el Paraguay” –pe he’i Florentín Giménez-re: “Su creación lírica, la ópera Juana de Lara, estrenada en 1987, escrita en un estilo cercano a los románticos italianos, de argumento sobre temas patrióticos y ambientada en la época de la Independencia del Paraguay de la Corona española, fue uno de los más grandes sucesos en materia de espectáculos artísticos en la época del 80 en Paraguay”.
Tembiaporã
Ñamyenyh¢ ko'ã pa'¥ ñamoñe'¢mba rire Florentin Giménez rembiasa
Téra ha Terajoapy: .......................................................................
Táva heñóiha: .................................................................................
Omba'apo .........................................................................................
Hembiapo:.........................................................................................
* Jaheka karai Florentín Giménez-pe ha ijávo jajapo ichupe peteî entrevista.
* Ñamoñe'ê ha ñahenduka haguã ñane irûnguérape, ñamohu'ãvo tembiapo ko ary reheguáva.
Reikuaápa
* Promulgación ary 1996-pe léi 858/96 omoheñóiva, ambue apytépe, Conservatorio Nacional de Música, oike oisãmbyhy; upe léi 346/94, omoañetéva ichupe Premio Nacional, Parlamento Nacional ome'ê oguerohorýgui ichupe, ha omoheñói Orquesta Sinfónica Nacional, hendive oreko 112 músiko oiporavóva nivel académico rupive, péicha omoheñói “Así canta mi Patria” ha peteîha ópera paraguaya “Juana de Lara”, oikóva mandu'a ha ojeguerohoryeterei, oñemomorã ha oñemomba'égui hembiapo.
* Ko'ã árape omopyenda ndahi'aréi Orquesta de Música Folclórica orekóva 30 mbo'ehára, oiméva intermedio obra teatral ha radioemisora rupive, avei ko'ã época-pe heñói apytu'û roky ichugui, péicha umi pentagrama oikuaáva hembiapo orekóva notable suceso ñande purahéi repertorio, ha'eháicha “Así canta mi patria”, “Nocturnal”, “Retorno”, “Ka'aguýpe”, ha hetave tembiapo.
Contactos: Emails | Teléfonos | Staff
Publicidad: Como Anunciar |
Fúnebres |Clasificados
Institucional: Nuestra Historia | ABC y la Educación | Libertad de Prensa | Propiedad Intelectual
Otros Canales: ABC Blogs | ABC Ciudadano | ABC Wap | ABC RSS | Archivo | Fotonoticias | Efemérides | Noticias por E-mail
Yegros 745 esq. Herrera. Tel: 41-51-550/51 © Copyright 2008. Reservados todos los derechos.
Estadísticas |
||
Visitas |
Páginas |
|
| Hoy | 85.774 |
1.104.564 |
| Ayer | 97.549 |
1.056.397 |
| Ultima actualizacion: | ||
| 31/10/2008 00:00:00 | ||