abc Google  

Brasil gotyo oguenohê hikuái y rio Apa-gui

Ko'ã tubería orekóva 1,5 metro de diámetro ha 500 metro pukukue oipytéva
hetaiterei y río Apa-gui ojoajuhápe frontera Paraguay yvate gotyo ojoajuhápe
Brasil ndive péva omohe'õ haguã iñemitÿ Bela Vista gotyo, estado de Mato Grosso do Sul. Secretario del Ambiente, Alfredo Molinas, he'i ko y oguenohêva hikuái
oiko omonéî ÿre tetãme ha péva oviola tratado internacional-kuéra ha umi
léi República-pe.Ojejeruréta tomyesakã hikuái Cancillería rupive.


Kuehe omano pa'i Domiciano

Pa'i Domiciano Ramírez, omano kuehe ha'e heta ary ymaite guive ojepytaso va'ekue ohekávo tekosa'y tetãme.


Colonia Tekojoja káso

Umi tenda tekosa'ÿpe oiméva oñemotenonde avave ndojokói.*Colonia Tekojoja Vakería-gua, departamento Ka'aguasúpe oiméva, ndoikéi léi paraguaya ni nomomba'éi facultad mburuvicha-kuéra katupyry tetãme oiméva, péicha ojehechakuaa in situ equipo periodístico ABC-gua. *Ko tenda oiméva ijyvy'ÿ
va oñemohenda porãva "Movimiento Agrario y Popular", oisãmbyhýva Antonio ha Jorge Galeano. *Omoîva iregla, orekóva sistema de policía ha espionaje okobráva peaje tapére, oiko'õova umi oikóva upérupi, ojeruréva kuatia, ha'éguéra omonéi ha ombotove umi ohasáva upe tendáre. *Ombotove agricultura mecanizada, péva apañuãi omomýi colono-kuéra upe tendápe, oî brasileño ha paraguayo-kuéra oiméha. *Omanóma oñombohováirõmokõi tapicha ha péva ojeguerokyhyje upe rupi.


Ojerokykuáva Julio Bocca

Ha'e peteî kuimba'e ojekuaáva ikatupyryetereíha bailarín Julio Bocca.


Oikóva INC-pe oimputa hikuái Nicanor -pe

Comisión Multisectorial de Vallemí, oiméva planta clinker Industria Nacional del Cemento (INC), ha umi funcionario mando medio-gua omondo hikuái peteî marandu ha omoî mburuvicha guasu akã rehe ko “situación nde vaíva” péva
empresa estatal okúiva ohóvo mbeguekatúpe.


Ñomongeta politica rehe

"Policía urbana" oñangarekóta seguridad rehe Paraguaýpe
Ministro del Interior Rogelio Benitez omombe'u mba'éichapa omýita Cuerpo de Elite pyahu. Ohekáta hikuái 2.000 mitã pyahu "Naimeguãiva gueteri" oñangareko haguã Area Metropolitana rehe. Ko proyecto het oî ndoguerohorymo'ãivap
oî okyhyjéva ha ombochákeva hembipota rehe, péicha oñomongetávao ore irû ndive he'i ministro del Interior Rogelio Benítez. Péicha heñói "policía urbana",
secretario de Estado he'i ha'éha peteî proyecto ome'êséva seguridad Paraguaýpe ha ijerére área metropolitana-pe 2007 guive.


Sector antioficialista kolo'o isarambípa, ko'ágã peve

Mbohapy grupo oiméma oñemotenonde haguã Nicanorismo rehe
Umi sector antioficialista Partido Colorado-gua, ndikatúi oñombyaty
ni osê omotenonde peteî estrategia común omotenonde haguã nicanorismo ha iñirûnguérape. Ko'ágã peve, ojeguerekóma mbohapy grupo ohekáva oñemopyenda
ha ohechaukávo Nicanor interna: stronismo, omyakãva Juan Alberto Ramírez Díaz de Espada, sector Juan Bautista "letradito" Ibáñez ha upe sector oñeha'ãmbaitéva oike ex presidente Juan Carlos Wasmosy ndive.


ABC REMIANDU

Paraguay oipe'ava'erã hokê yvótrape ha aaníve ojejopy Mercosur rehe.
Oguahêvo Industria ára kuri, UIP ojerúre Gobierno-pe oipyhy haguã política exterior “hova atãvéva ha ojepytaso soberanía upe negociación ñeikuave'ême tetã ambue kuéra ndive”, péicha avei ohechava'erã“ojavy hague” Mercosur sector-pe. Política exterior Tendota Guasu Nicanor, omomýipa sector económico ha progreso social, ogueru jey va'erã ijupe soberanía, oheja'ÿre bloque regional, ohekava'erã acuerdo comercial iñambuéva tetãnguéra ndive. Ombotapykue va'erã regionalismo ñeha'ãrõ mba'erepy oñemondóvpae, he'iséva aníve ja'a jahávo mboriahu ha jepytápe, ñañemoakãpu'ã jey va'erã.


Noñeha'ãi oñemotenonde oguereko jey haguã umi yvy

Oñmotenonde kirirîetehápe peteî demanda orekupera jey haguã bienes malhabidos
Reforma Agraria ndaipóri discurso del gobierno. Peteî pákete 400 káso orekóva ombohasánte justicia, resolución'ÿme.


Proyecto de léi oiméma Diputados-pe

Omboguejýta mitad haberes, omohenda porã haguã caja Bancaria
Cámara de Diputadosomotenondéta consenso omboyke haguã
impuesto al cheque ñemotenonde ha ohecháta omboguejy haguã upe promedio
41 por ciento jubilado-kuéra pirapirégui.


Sector Industrial PIB rehe oime

Torta pehêngue michîvéva
Aporte sector industrial upe Producto Interno Bruto (PIB) ñane retãme guáva
imboriahu gueteri, omoañete estudio omotenondéva técnico-kuéra Ministerio de Industria y Comercio (MIC)-gua. Péva ary 2004-pe, ko tajada fue ha'éva 14,5%, péva 2003 ha'éva 14,6%. Péicha avei, he'i hikuái, jepénte oime omantene
estable,mba'érepa ojehechauka subsector-kuéra ñemýi.


AFD oreko tuicha desafío ome'êvo financiamiento ipukúva

Ome'êvo recurso financiamiento mediano ha largo plazo umi sector productivo-kuéra orekóva tasa de repaso péva desarrollista ha'éva gran desafío
Agencia Financiera de Desarrollo (AFD)-pe, operativamente, oñepyrûtáva
igestión mokõiha trimestre 2006-pe. Ko árape, tuicha problema oiméva
ñane economíape ha'e sistema financiero ipererîva capacidad orekóva ome'ê haguã financiamiento comunidad-pe pévaome'êvo estructura omotenondéva banca extranjera conservadora política de evaluación de riesgo-pe, ohejáva
tuicha empresa ha tekove ha'eño upe crédito oikévape.


Okakuaa Industria Economía Nacional

Kirirîetehápe oike sector kyre'ÿva. Peteî estudio ohaíva técnico-kuéra Ministerio de Industria y Comercio he'i, oikévo sector industrial economía nacional-pe oiméma jejapo'ÿme, oñemomba'eguasu ára ha ára ohóvo. Péicha
oime cuanto Producto Interno Bruto (PIB) ko'ã pa ary ohasvápe, he'iséva
14,5% PIB ary 2004-pe, péva 14,6% 2003 arýgui. Péicha avei ojehecha peteî crecimiento PIB industrial ha'éva 3,3%, PIB global ojupi 4,0% ary ohasava'ekuégui.


Ojerúre hikuái INTN ha'eva certificador tetã ambuére

Ojerúre INTN ha'e haguã certificador de calidad internacional
Oñeikotevê industria paraguaya, ha'éva porte mbovyvéva, ha'eva upe Instituto Nacional de Tecnología y Normalización (INTN) osê ha toiko chugui entidad certificadora de calidad internacional péva producción tetãme, ha tojekuaa
región ha mundo pukukue, omoañete vicepresidente segundo Unión Industrial Paraguaya (UIP), ingeniero Eduardo Felippo.


Umi gasto joja orekóva BCP oikéta 2005 guive, presupuesto general-pe

Mónica Perez oikuaauka ojeporu vaípa ha sãmbyhyhára kuéra omo'ãmba
Cámara de Senadores, sesión ohasávape, osanciona ampliación presupuestaria
ha'éva G. 24 mil millones péva Banco Central del Paraguay (BCP) oikévo
gasto operativo-kuérape, jepénte ndojekuaái, oiméma política monetaria repykue tetãme ha oñemboykéma avei presupuesto de gasto institución emisora rehe ojapóva.


Blas N. he'i diariokuéra oñe'êreíha

‘Ani pepena umi omoherakuãva diario-kuéra", he'i kuehe Blas N. Riquelme tendota guasu Nicanor Duarte Frutos-pe ome'ê jave idiscurso
ome'êva ipytyvõ proyecto presidencial omañáva interna partidaria oikotáva rehe.
"Ñamandáva ha'e ñande kolo'o, ani pepena he'íva ABC térã Ultima Hora, ko'ãva oime ko'ápe ha'e hína kolo'o, ñasaimbyhýva nendive", he'i guaraníme pintoresco empresario-político Mburuvicha Guasu Estado-guávape.


Nicanor he'i omonéîha oamombaretévo gobernalidad tetãme

Nicanor Duarte Frutos omoañete omonéîha presidencia ANR oasegurávo
gobernabilidad de la República. He'i Partido Kolo'o opytáha ambue "aty" apytépe ha upéicha oikór0⌡ operdéta estabilidad política hasýva ojehupyty.
Kuehe oñomongeta Tradicionalismo Democrático (TRADEM) ndive, sector ois0πmbyhýva senador Blas N. Riquelme, kóva quinta Eugenio "Papi" Sanabria Cantero rógape, opytáva Nueva Italia-pe.


Palacio de Gobierno ohóvo seccional he'i PLRA tendota

Palacio de Gobierno oñemotenondévo seccional colorada péicha ohóvo, ikatu umi
recurso del Estado oiporúva ofinansia haguã proselitismo Nicanor Duarte Frutos, oguerokyhyjéva presidente Partido choguy Radical Auténtico, diputado Blas Antonio Llano.


Conatel ohepyme'ê millones CMM ha Telesurf-pe

Ojekuaa 100 mbo'ehao ndohupytýi internet, jepénte upéva ojehepyme'ê
Marandu oúva Conatel-gui omombe'u umi institución educativa ndoiporúihague
Internet péva heta jasy ohasávape, ndorekói upe servicio. Ojekuaa julio ary
2001 guive, ohupytýha irundy jasy supuesta conexión proveedora-kuéragui (CMM y Telesurf). Ary 2001 ha 2003, omboguejy hesa Víctor Bogado-gui, ko empresa estatal odesembolsáva G. 12 mil millones opagávo precario ha ndovaléiva iervicio.


Umi tasa 2006-pe oguahêta 100%-pe

Tuicha ohupi Intendencia capitalina impuesto 2006-pe guarã
Ko'ã tasa municipal ohupíta hikuái ary pyahu oikévape, omonéîvo
concejal capitalino-kuéra propuesta Intendencia orekóva.
Ha'éva typéi ha tape ñemopotî, Ko'ãva orekóta peteî aumento 100%
oñembojojávo ko'ãva jaguerekóva rehe ha'éva facturación vigente
87.400 contribuyente-pe ho'a vaíta.


Ñomongeta Carlos María Franco ndive

Omohenda porãse umi mba'e oime vaíva ko'ágã Radio Nacional del Paraguay-pe,
péva administrativamente, péva oñandu Carlos María Franco oñeikotevêha,ha'e arapo ohasáva guive omotenonde emisora estatal estatal oikéva
Flaviano Díaz rekovia. Franco he'i hetaiterei mba'e ojapova'erã omopu'ã haguã
Radio Nacional, emisora hetaiterei apañuãi orekóva heta arýma ombotyrýva oúvo
pokarê rehe.


Ñe'ênga

Arca de Noe osêrõ kuarahy reiképe, tiempo porãta.


  • + Del Día
  • + De La Semana
  • + Del Mes

 Artículos más leídos

INSTITUCIONAL

Estadísticas

 

Visitas

Páginas

Hoy

26.876

171.098

Ayer

16.377

112.308

Ultima actualizacion:
11/09/2005 23:00:00