* 350 policia rupi, antimotín ha Fope rehegua, onohê kuehe asaje umi manifestante oviedista oiméva’ekue pe plása Palacio de Justicia rovaiguápe pe jasypa ohasava’ekue guive.
* Pe kuatia orden judicial onohêva’ekue katai hue Roberto Martínez nahesakãporãi ha pévare tenonderã oiko ñe’ê hatã ha jeja’o. Umi oivedista ruvichakuéra omboja tendota guasu Nicanor Duarte-re ojapoukaha ko mba’e.
* Ndoikói sarambi térã ñembohovái vai, ha umi ocupante osê ñorãirõ’ÿre pe tendágui. * Pégui ova hikuái club Cerro Corá korapýpe, Campo Grande-pe, ha oje’e opytáta pépe ára 2 jasykõi oúva péve.
* Pe árape, ary 1989-pe, ojepe’a kuri Stroessner pe gobiernogui, ha upérõ kuri Lino Oviedo mbarete ojepytaso ñemosêrã.
* Senador Enrique González Quintana katu omombe’u ko’ágã Unace ombohetátaha manifestación ápe ha pépe, ojerure haguã tojepoí Lino-gui.
Gasoíl 58.000 litro rupi ojepe’ava’ekue proceso judicial rupive okany peteî depósito privadogui, Administración de Aduanas poguýgui. Pépe oñeñangarekova’erã kuri hese, ha katu oñemondapa. Ko’ágã hue Hugo Sosa Pasmor he’imarõ oñeme’ê jevy haguã ijáratujápe gasoíl, ojejuhu oñevendéma raka’e surtidor háre.
Ministerio de Relaciones Exteriores, peteî resolución rupive, ojapo auditoría pe Consulado paraguái Foz de Yguazú-peguápe. Péicha oñemonda rire ko’ágã US$ 26 mil oúva hína ra’e pe táva brasilgui Ciudad del Este peve. Kóva ra’e mokõiha ñemondama oikóva 15 ára ohasamboyve. Cancillería nohetûporãi ko mba’e ha ojapo intervención oîhápe consulesa Alejandrina Vallejos.
Pe prensa libre ogueru heta mba’e porã tavayguápe, ha katu iporãvéva pe ipu’aka omaña ha omombe’u haguã umi político Gobierno ha funcionario Estado rehegua jejavy ha rembiapovai. Pévagui umi régimen mbaretépe oikoséva nohenduséi mba’eve chugui. Ha umi tekojoja omoîva’erã apytépe jepive oime ojepurukáva ojapo haguã umi polítiko térã mburuvicha rapekarê oipotáva. Ha hetave jevy umi magistrado, hue térã fiskalkuéra, péicha ojepurupariremi, pya’ete ho’a avei ambuépe oity ha omboyke haguéicha, ha péina katu ojepe’a oime hágui térã oñe’êvai hesekuéra umi tenonderãmi ombovy’aseva’ekue hikuái, térã ambue poguasu omandaramóva. Péva ojehúvove hesekuéra, oñemboja mante ha omombe’u prénsape mba’evai oikóva ko’ágã hesekuéra.
Ohechuka ramo jepe py’aguapy ha vy’a, umi Nicanor irunguéra apytépe ojupapo py’apy oikuaa rire mba’épa he’i encuesta táva Paraguay ha Central departamento-pegua kolo’okuera rehegua. Tendota guasu ohesa’yijo iñirunguérandive peteî atýpe, pe arapoteî pyhare táva Luque-pe, senador Oscar González Daher rógape. Oje’e oñuakãre ohoha hína Nicanor ODD-ndíve.
Pe pirapire oñemboja’o ha oñeme’êva umi candidato seccional kuérape ogueru pijoha ha pochy kolo’okuéra apytépe. Nicanor irunguéra ndovy’apái pe viru oñeme’êva chupekuéra reve; he’i hikuái michietereiha, ha avei heta ohechavaíva mba’éichapa oiko pe pehe’ã. Peteî atyhápe oikovoi ra’e ñembohovái ha ñe’êata Cordillera departaméntope. Tendota guasu Nicanor Duarte Frutos ha ministro José Alberto Alderete sapukáipe omokirirî okoróivape upérõ.
Umi Servicio Nacional de Promoción Profesional (SNPP)-pe tapicha omba’apóva contrato rupive ipochy pe director-ndíve, péva seccionalero Aniceto Ovelar. He’i hikuái noha’arõi hague oguevy isueldo. “Kóva ilegal, ha avave noñe’êi oreve mba’eve pévare”, he’i hikuái. Karai ministro de Trabajo, Derlis Céspedes, ipochýje Aniceto-ndíve. herakuã pépe oîha corrupción.
Ko árape ojapo 5 ary ABC Color omombe’u hague oikohague pe ñane retã pirapire (reserva) desvío. Ijapetépe ko mba’e rehe oñe’ê yma ára 8 jasyteî 2001 jave. Péicha rupi ojejoko ñemonda pe guasu, ha ndoje’úi US$ 100 millón ñane retãgui, estafa rupive. Kóvare ohai Luis Bareiro.
Pe marandu osê rire oñepÿrû jetypeka ojekuaa haguã mba’épa pe oikóva ha mavamávapa oike pépe. Ko jeporeka rupive ho’a ka’irãime mburuvicha poguasuguasu Gobierno-pegua, ha avei imputación tendota guasukue Luis González Macchi ári. Ko’ágã ojevýtakatuete váicha pe pitapire ñane retãme, ha katu iporã ñanemandu’a umi mba’evai apoha rehe. Heta oñemo’ãse kuri pe mba’avai, ha katu japu niko nokañy aréi.
Pe pirapire inversión industrial rehegua ohupyty US$ 253 millón jasypa ary 2004 guive jasipateî ary 2005 peve. Ha umi ñe’êmyrÿi celular rehegua empresa kuéra katu omoingevéta US$ 109 millón. Péicha omombe’u karai Raúl Vera Bogado, péva Ministerio Industria y Comercio myakãha.
Marandu Servicio Nacional de Calidad y Salud Animal (Senacsa) rehegua omombe’u pe 2005 opakuévo ñane retã ombyatýmaha so’o repykue US$ 327.196.271. Ne’îrava ñande ko’ágãite peve péicha heta oho tetã ambuépe ñande ro’o. Pépe oikepaitéma opáichagua mimba (vaka, kure, ryguasu térã kavaju) ro’o térã ambue mimba rehegua oñevendéva, taha’e huguykue, ipirekue ha ikanguekue.
Pe adjudicación directa ojejapova’ekue oñembotuichave haguã pohãnoao ojejapo tekotevêtereíguinte, ha pe empresa Caraguatay SA, oikese va’ekue omba’apo, ojavy tape omoîva Léi 2051/03 mayma he’iséva iprotesta-pe guarã. Péicha he’i Gobernación Boquerón-pegua ruvicha. Tribunal de Cuentas katu he’i oñeme’êvaiha pe tembiapo, ha katu péva opáma, Julián Fleitas Genes empresa rupive. Péva omombe’u Marvin Duerksen, táva Filadelfia, Chaco-guive.
Heta plasa opytáva ñande Táva Guasu ryepýre ojekuaa iky’a ha itapere, ha’etevoi kara intendente hesaáiva mba’e hembiapógui. Noñangarekói ramo hese umi comición vecinal, avave naimandu’ái hese. Péicha rupi, ko’ã tenda ojejapova’ekue heta familia vy’a ha putu’urã, ojehecha nandi. Iporã va’erã kuri, ha katu intendente Riera ha Municipalidad noñangarekói hese. Péicha rupi mitã, sy ha rukuéra ndovy’ái ipype.
Mba’e porãporã oî ñande Chavo riepýpe ko arahaku maymáva tavaygua jehasaporãrã. Pépe heta ysyry riancho tapehû Transchaco pukukue oha’arõva oha’aséva pirakutu térã ombovy’aséva ikorasõ omañávo ivoty potýre. Umi riacho He’ê, Aguaray Guasu, Negro térã Montelindo, oikuãve’êvo tenda rovyûasy ijykére, omongakuaa avei piraita hi’ysyýpe, ijapytépe oî pe suruvi ojehecharamoitéva. Táva Benjamín Aceval, Km. 117 guive, péicha omombe’u Vicenta Risso.
Chokokuekuéra oñeñandu ha’êño hikuái ohecháre heta oñotÿ ha omono’õ rire tomate porã, péina ko’ágã opjejuhu hetaiterei oike ko mba’e tetã ambuéguio, ha Gobierno katu noñangarekói tapicha okarayguáre oñehepyme’ê porã haguã chupe hy’ái repy. Péicha omombe’u chokokue tenda Tres de Febrero, Caaguazú-pegua, Asociación de Productores "La Fortuna" myakãha, Evaristo Martínez rupive.
Contactos: Emails | Teléfonos | Staff
Publicidad: Como Anunciar |
Fúnebres |Clasificados
Institucional: Nuestra Historia | ABC y la Educación | Libertad de Prensa | Propiedad Intelectual
Otros Canales: ABC Blogs | ABC Ciudadano | ABC Wap | ABC RSS | Archivo | Fotonoticias | Efemérides | Noticias por E-mail
Yegros 745 esq. Herrera. Tel: 41-51-550/51 © Copyright 2008. Reservados todos los derechos.
Estadísticas |
||
Visitas |
Páginas |
|
| Hoy | 15.546 |
115.102 |
| Ayer | 17.765 |
143.392 |
| Ultima actualizacion: | ||
| 08/01/2006 00:00:00 | ||