abc Google  

Corte oñemobosako’i ohejarei haguã Wasmosy-pe

* Ojekuaa pe ministra Alicia Pucheta -ha’e preopinante ko kásope- ome’êma hague ivóto ha expediente oimeha Wildo Rienzi pópe.
* Corte Suprema oconfirmáta absolución tendotakue-pe guarã, oime ramo jepe tuicha perjuicio opyta Estado-pe, pe auxilio guasu hekópe’ÿ oñeme’ê rire Banco Desarrollo-pe.


Heta maniobra ha presión okáguio oúva

* Wasmosy oñecondena kuri tenonderã, ha katu upe rire tribunal de apelación oipe’a hi’árigui mba’epohýi. * Ohasáma 19 jasy, ha pe káso oime gueteri Corte mesa ári ko’ágã. * Oñepyrû guive, ko káso rehe ojepokovaípa, heta maniobra ha presión okáguio oúva.


"Iporã político pichõ, dictador pichõ rangue"

Tupão Iglesia Católica ruvichakuéra rehe oje’e eterei conservadorha, ha oimevoi político omobojáva hesekuéra oimeha responsable opresión ha miseria jahasáva rehe. Pévare hetápe omondýivaicha osê monseñor Fernando Lugo ha oipyhy pe “toro hatîetéguivoi”, ha oñemoî Resistencia Ciudadana renonde, ipyho rire Nicanor Constitución ári, umi ministro kolo’o Corte Suprema de Justicia-pegua pytyvõ rupive. Mons. Lugo omombe’u oipotaha imbarete institución kuéra ha ndoikeseiha política omanda haguã. Toho hógape umi 5 mburuvicha Corte pegua ha Nicanor toheja "proyecto autoritario", he’i avei. Omba’e porandu chupe Hugo Ruiz Olazar.


BCP ndoikuaái moõguipa osê dólar campaña kolo’o aja

Banco Central he’i ndoikuaaiha mamóguipa osê umi dólar omyenyhê va’ekue pirapirégui mercado jasyapy (marzo) ary 2005 guive jasyapy ohasava’ekue peve, Nicanor campaña kolo’o imbareteve jave. Viru hetave rupi oñepÿrû ojupi precio kuéra. Pévare ohai Luis Bareiro ha Armando Rivarola.


Mbo’ehára kuéra omoirûra’erã taipyahu ñane retã

Imbarete ha oñembopyahu haguã institución kuéra ñande sociedad rehegua tekotevê maymavaite ojepytaso, ikatu haguã ñande Paraguái oñakãrapu’ã. Ko tembiapo guasu oime mbo’ehára kuéra pópe tuicha. Ko mbo’e ndaha’éi ambue tembiapo reheguánte: péva ha’e tuichavéva tembiaporã jaguerekóva, ha hi’ári oguapy ñane retã ha hese okambu hapombarete. Mbo’ehaokuéra ryepýpe heñói tetã poty, tenonderãve ome’êtava maymávape mba’eporã. Hetaitereíma jahecha huelga ha ñorairõrei, ha umíva heráma ombyai mbo’ehárakuérape. Tuicha mbo’ehárakuéra rembiapo. Hembiapo rupive, ha’ekuéra ikati ombopyahu ha omombarete ñane retã.


Opositor kuéra ndohejamo’ãi ascenso umi verde’o-pe

Poder Ejecutivo omoguãhêta lista pyahu ombohysýiva umi verde’o oipotáva ascenso. Senador opositor kuéra katu ndohejamo’ãi oho ascensope umi verde’o. Péicha omombe’u Miguel Abdón Saguier (PLRA) ha Miguel Carrizosa (PQ). Oha’arõta hukuái Nicanor-pe tombohovái kuatiañe’ê omondova’ekue chupe umi partido ruvicha kuéra.


Ndoipotái ojepe’a ijykéregui umi imemby’i

Carmen Villalba, oiméva ohasáta 18 ary kuarahÿ’ãme oike haguére María Edith de Debernardi secuestrorã, ojererova kuri imellisa reve Agrupación Especializada-gui Buen Pastor-pe. * Carmen opiãmava’ekue pégui, ha ohasava’erã aipo máxima seguridad hápe. Umi imemby ojeguerahava’erã Hogar Amanecer-pe, he’i háicha karai hue. * Isy katu he’i ndohejamo’ãiha ojepe’a ijykéregui umi mitã’i. * Mburuvicha kuéra ohecháta ohejápa chupe oguereko hendive umi imemby’i.


Ndaipóri káso, ha kolo’okuéra ojoko mante Mónica Pérez-pe

Ndopái jejuavy umi kolo’okuéra apytépe. Kuehe ambue oñemongeta rire Nicanor Duarte-ndíve senador kolo’okuéra, Martín Chiola osê omombe’u kuehe oîha gueteri jejuavy ijapytépe kuéra Mónica Pérez rehe. Heta oime oipotáva oheja Banco Central, ha katu ndojeimo’ãi gueteri ko’ágã. Ivaivéta ojepe’a ramo Mónica, ha ojoko mante chupe kolo’okuéra.


PQ omonei liberálpe omoakã haguã Senado

Pe bancada Patria Querida rehegua omoirûta Partido Liberálpe (PLRA)-pe Senado ryepýpe peteî chovy omyenonde haguã Poder Legislativo. Pépe oikese avei umi oviedista. Ko’ágã peve, mokõi liberal omyengoviase Filizzola-pe: Armando Espínola ha Cándido Vera Bejarano.


Ko’ã opositor ojaposénte sarambi, he’i kolo’o

Pe bancada kolo’o Cámara de Senadores rehegua ohecha tuichaitereíma umi opositor ojeruréva Nicanor-pe oguapy haguã oñemongeta hendive, anive haguã ojokopa hikuái Poder Ejecutivo oipotáva. “Ha’ekuéra sarambínte ojapose, oî haguã desgobierno ñane retãme”, he’ui umi kolo’o kuatia rupive. Hetaiterei mba’éma ojerure PLRA, Patria Querida ha Unace oñepyrû haguã oñe’ê tendota Duarte Frutos-ndíve, he’i hikuái.


Ojejerure comisión bicameral ohecha haguã káso Yby Yaú

Hetaitereímaje oî tapicha malévo Concepción departamento-pe ha are guivéma oiko mba’evai, hetahetave. Ko’ágã hapykuere kañy rire Enrique Galeano opa sapy’a paciencia tavaygua kuérape guarã. Pévare opávo kyhyje ha imbarete rire joaju, oñembyaty hikuái ha osê guataháre osapukái hemiandu ha ojerure peteî comisión bicameral ojeporeka haguã mba’épa oiko umi tapicha hapykuere kañýva rehe ha mávapa ojuka ambue tapicha, omyesakãvo heta káso Policía ohejareíva’ekue.


CIDH ojepy’apy periodista kuéra rehe

Táva guasu Washington-pe oiko mandu’a Enrique “Pirulito” Galeano rehe. Comisión Interamericana de Desarrollo (CIDH) myakãha, Ignacio Alvarez (venezolano), he’i América Latina-pe ipohýiha periodista rembiapo. Hetavépe ojejuka tetãpýre ha sa’i ojehecha voluntad política ojeporeka haguã hesekuéra ha oñemyesakã tembiapovai.


Naiporãi “política de la chequera" ojapóva Taiwán, he’i senador

Denador Domingo Laíno ohechavai pe ombohérava “política de la chequera" omboguatáva Taiwán. Péicha omombe’u Cambio para la Liberación (PLRA rehegua) ruvicha. Péva rupi heta oî corrupción, he’i Laíno, ha ojerure anítei avave oho Congreso oúvo tendota Chen Sui-bian, Taiwán rehegua.


Oñepÿrû 80 óga pyahu jejapo

Ñemoirûmba guasu (ayuda mutua) rupive, pe Barrio
Cooperativo, compañía Aveiro, Ita-pe, oñepÿrûta oñemopu’ã 80 óga pyahu, ko jasypo oikévo. Pépe ojejapóma voi ra’e tenonderãve ambue 135 óga (vivienda cooperativa). Ayuda mutua rupive, umi óga osê sa’ieteve avei hepy. Tavaygua joaju ha ñemoirû rupive heta tapicha ohupity ko mba’eporã.


Unón Europea remimbou ohecháta tembaipo so’o rehegua

Ko árape oguahêta táva Paraguaýpe karai Frederick Pluimmers, Unión Europea remimbou, ohecha haguã tembiapo so’o rehegua ñane retãme. Ha’e omombe’úta mba’épa tekotevê ojejapo porãve ikatu haguã misión técnica oútava upe rire omonei tembiapo ñane retã ovende mombyry, hepyetehápe, so’o porã. Péicha omombe’u Alberto Soljancic, ARP ruvicha.


Amerisur ohekáma avei petróleo Chaco-pe

Tapicha katupyry Amerisur ha Chaco Resort rehegua omba’apóma avei ñande Chaco ruguáre ohekávo petróleo. Péicha, hetavéma ko’ágã ojeporejkáva mba’e hepýre yvuguýre. Ha’ekuéra omombe’u ojeroviaha ko tembiapo rehe, ha vokoieténte ikatuha ojuhu hikuái ohekáva.


Paco Ibáñez ha Ricardo Flecha opurahéi oñondive

Ombotývo 30 ary Centro Cultural Juan de Salazar, Paco Ibáñez y Ricardo Flecha omosaramby purahéi ha ñe’ê yvoty kuehe ambue, Gran Teatro BCP rehegua kotýpe. "Ñañemity, tahoky ñandekéra yvoty, toguãhê tetãgua araite, to pu’ã Paraguái", oñehendu. Ibáñez ha Flecha ombojoaju ipurahéi ha ombovy’a umi 1.000 tapicha ijatýva’ekuépe.


Roa Bastos rehe oiko kuehe romandu’a

Ogueromandu’ávo Augusto Roa Bastos, Sindicato de Periodistas del Paraguay (SPP) ombyaty kuehe heta tapicha Panteón de los Héroes rovái. Pépe oiko Roa aranduka ha ñe’e yvoty ñemoñe’ê, Semana del Periodista ha oñembotývo peteî ary ñande reja hague haicha katupyry. Luis Alfonso Resck, ambue heta apytépe, omoñe’e randuka "Madama Sui" vore’imi.


MBO’EHÁRAKUÉRA ÁRA

Tuicha ramo jepe mbo’ehára kuéra rembiapo, hetave noñembotuichái ha’ekuéra ojapóva.
Pévare nepa oime 14.600 mbo’ehára nahendáiva, terã umi 10.000 mbo’ejhára omba’aporeíva, oipyhy’ÿre pirapire...


ÑE’ÊNGA

Ágãne reikuaáne, ha upe rire reipokuaáne


  • + Del Día
  • + De La Semana
  • + Del Mes

 Artículos más leídos

INSTITUCIONAL

Estadísticas

 

Visitas

Páginas

Hoy

22.595

173.601

Ayer

24.704

173.449

Ultima actualizacion:
30/04/2006 00:00:00