abc Google  

Oposición ipu’akáta Partido Colorado rehe, he’i Oviedo

* Partido Colorado ojero’áma ohóvo ha oposición oñembyaty ramo oipe’áta chugui pe poder. Péva Lino Oviedo remiandu.
* Nicanor Duarte Frutos ndoipo’omo’ãi reeleción oipotáva 2008-pe, he’i.
* Chupe guarã, "ko mba’e hesakãvove, umi ijaliádo pya’e ohejapáta chupe ha’eño, prebenda rupinte ojerégui hese".


Nicanor orekóta ñemoirû ha pu’aka Congreso-pe Constituyente-rã, he’i umi kolo’o

* Lino’o oñandúva rovái, umi kolo’o oficialismo-pegua omombe’u ojeroviaha Nicanor rehe ohupytytaha ñemoirû ha pu’aka Congreso Nacional-pe oñehenói haguã pe Asamblea Constituyente omboguapy haguã Constitución-pe ikatuha tenonderã oiko reelección. * Omombe’u hikuái mburuvicha guasu ojeruremahague peteî "grupo especial-pe" tomongu’e tembiapo ha ñemongeta ijyvytueteha ohóvo.


Nosêiramo reelección, Tendota ohupise Blanca Ovelar-pe

Avei he’i umi kolo’o Duarte Frutos ombyesako’imaha, nosêi mba’e ramo guarã pe oipotáva, "plan B", péva ambue tembiaporã: péicha ramo opoise candidatarõ ministra de Educación, ña Blanca Ovelar-pe, ohechama ramo osê porã vvaicha ohóvo chupe Evanhy de Gallegos, ko’ágã oikeséva intendenta ramo ñande Táva Guasu-pe.


Nicanor kerayvotýnte pe Constituyente, he’i González Quintana

Enrique González Quintana, Senado ha Partido Unace myakãha, imadu’a kuehe pe Convención Nacional Constituyente ñehenói ñane Constitucón ñemoambuerã hehe. Tendota Nicanor Duarte ramoite he’i vokoiténte oikotaha ñembyaty guasu oñembopyahu haguã ñane Carta Magna. Pévare osê oñe’ê ko senador ha he’i pe mba’e Nicanor kerayvotymínteha. “Iñakãmente oî péva, ha katu ikatu oiko hese ñemongeta elección guasu ary 2008 rire. Ñane retã hetaiterei mba’épe ojejopy hína. Ko’ágã ipohýi situación economía, tesãi ha educación rehegua. Ko’ãva ndaikatúi oha’arõve. Tendota kerayvoty ikatu uperire”, he’i.


Unace oiporavo candidato 196 táva-pe

Ko árape Partido Unace oiporavóta 196 táva-pe candidato intendente ha concejalkuérarã, voto oikótava jasypateî (noviembre)-pe. ANR ha PLRA rapykuéri, mbohapyhápe oî Partido Unión Nacional de Ciudadanos Eticos (Unace), oguerekóva ko’ágã 314.000 tapicha ikatúva ovota. Elección municipal-rã, Unace ojuajúta heta distrito-pe Partido Liberal Radical Auténtico-ndíve, Encuentro Nacional térã País Solidario-ndíve.


Mbohapy arýma tendota Duarte Frutos oheja ohasarei

Ojapóma mbohapy ary Nicanor Duarte Frutos ojupi hague Tendota guasu ramo. Omombyte rasáma pe periodo constitucional (5 ary), ha ñamaña ramo hapykuerére ho’a ñandepy’a yvýre ha ndohupytýi ja’e haguã ikatuha jepe ñaha’arõ iporãmiméva tenonderãve, ko mokõ ary hembýva chupe 2008 peve oheka haguã henda. Ha sa’i ikatu ñaha’arõ péichante oho ramo ñane retã, ñamaña ramo ápe ha pépe tekotevê ha jejopy. Pévare sa’i hemby jerovia rendaguã ñandéve jaha jahahápe. Ko 15 de agosto Duarte Frutos ndoguerekomo’ãi mba’e vy’arã. Ima 15 de agosto 2003 ramo guareichaite ñaimemba. Ha péva avavépe guarã naiporãi, ha avave ndaikatui omokañy.


Victoria SA oikuave’ê jopói ramo 30 mil hectárea Puerto Casado-pe

Pe firma coreana Victoria SA oikuave’ê jopói ramo 30 mil hectárea yvy Puerto Casado-pe ha ojerure pevarã toñemboyke pe léi expropiación rehegua. Ko yvy opytaporã, ha tenda ojepurútava producción taha’e mymba térã kokue rehegua-ndíve oime 50 hectárea táva Puerto Casado-itépe. Victoria SA omoguahêma Parlamento kuatia pévaregua. Estado paraguayo omoneî ramo ko oñekuave’êva chupe, heta hembýta chupe pirapire ha ikatúta opa ñorairõ ha ñekarãi ipukúmava 5 ary. Pévare ohai Roque González Vera.


Oñeñembohorypa ñanderehe opárupi

Heta diario, tele ha radio kuéra tetã ambue rehegua imandu’a ñandere opárupi. Ko’ágã ndaha’éi corrupción rehe oñe’ê ha’ekuéra: omombe’u hukiái ararundy guive ha ne’îrã omondoho ñembohory plata yvyguy jeheka rehegua. Ndoikéi iñakãmenguéra mba’éichapa karai guasu ha mburuvicha kuéra omboyke heta tembiapo oho haguã ojo’o yvykua jahechápa ndojkuhúipa itaju. Ñanderejavai Corte Suprema de Justicia pegua Víctor Núñez, Tribunal Militar myakãha Gral. Porfirio Ramírez ha karai intendente táva guasu Paraguy-pegua, Enrique Riera. Imandu’a ñepyrûva Associated Press (AP) ha hapykuéri omombe’u El Herald (Miami guive), Telemundo, Mundo Hispánico, Oregón Live (EE.UU. guive), Reuters, Yahoo, El País (Uruguay), Yucatán (México) ha Infobae.com (Argentina), internet rupive. Ohai Mabel Rehnfeldt.


Goli he’i ñe’êreiha oje’éva dictador tuja reje

Ange pyhare isarambi ñe’ê he’íva dictadorkue Alfredo Stroessner omanoha táva Brasilia-pe. Pya’epyre rojapo ñeporandu ikatu haguã opavave oikuaaporã mba’épa añete pe oikóva. Alfredo ‘Goli’ Stroessner -kóva nieto-, táva San Pablo (Brasil guive) he’i ñe’êreiha oje’éva. Upekuévo omombe’u ojapoha 15 dia ko katai tuja, ombotýtava 94 ary ko 2006-pe, ojopera hague mba’asy érniagui, ha katu oimeha okuera mbeguekaru oikóvo hóga táva guasu Brasilia-pe. Tenonderãve oje’emavoi kuri Stroessner rehe omanoahgue. Goli he’i ha’ekuéra omombe’utaha hekopete sapy’arei oiko ramo pe ivaíve.


Japu ko oñemosarambíva, he’i Von Leppel táva Paraguay guive

Táva guasu Asunción guive, karai Hirán Delgado von Leppel (Stroessner kuéra abogado) rajy osê avei he’i japúnteha pe oje’éva ange pyhare, aipo omanoha general tuja. “Japu ko isarambíva, ojejavy”, he’i. Omombe’u avei ha’ekuéra oño’êmemeha táva Brasília-pe, ha mba’e oikóva pya’eha oikuaa hukuái. Péaja, oje’e avei Stroessener oimeha pohãno’aópe hasyete, terapia intensiva-pe.


MEC oipurúta G. 850 millón omoherakuã porã haguã secundaria

Ministerio de Educación oipurúta 850 millón guarani préstamo Banco Mundial rehegua peteî campaña publicitaria rehe omoinge haguã mayma tetãygua akãme tekotevêha pe reforma educación media rehegua. Ha katu pe pirapire ojepurúta avei tavaygua oguereko haguã imagen positiva umi ‘supercolegio’ rehe. Umi marandu oñenohêta diario, radio ha televisión rupive. Banco Mundial-gui opurukáta 44 millón guarani ñane retãme tembiaporã.


MInisterio de Salud oipota hetave ojapóva donación tuguy rehegua

Sa’ieteri ñande oime tapicha ohóva ome’ê huguy ojejerure’ÿre; péva hína pe donación voluntaria oje’eha. Upekuévo, oime heta tapicha oikotevêva pe tuguy ha hetave ndaipóri oñembojáva oikuave’ê huguy. Tekotevê ñande 50.000 donación al año ñane retãme. Pévare péina Ministerio de Salud omoñepyrû tembiapo Programa nacional omoingeséva mayma tetãygua akãme tekotevêha oñemboja umi pohãno’aoháre ome’ê haguã ruguy.


Ho’apotaite escuela agrícola temimbo’e kuéra rehe

Táva Mariscal Estigarribia (Chaco)-pegua escuela agrícola okukuipa ha ikatueténte oguarara temimbo’e kuéra ári. Heta ógua guasu guasu ojejapovai va’ekue yma gobierno Alfredo Stroessner aja ko’ágã ogueru peligro, ha péina ko’ágã peteî ikatu ho’a umi 74 temimbo’e oñembokatupyrýva escuela agrícola Mariscal-pe. Péina gobernador Boquerón rehgua David Sawatzky ojerure rire, karai ministro de Agricultura Carlos Abel Santacruz oho ohecha ko’ágã tuicha peligroso ha he’i oñemongu’étaha ko’êrõ guive omyatyrãyka haguã mbo’ehao. Péicha omombe’u Marvin Duerksen.


IVA rupi aranduka ojejapóta tetã ambuére

Subsecretaría de Tributación omoîse IVA umi rupi arandura ojejapóva ñane retãme ári, tenonderã ikatu ojejapoyka tetã ambuére kuatia hai rehegua impresión. Péva ndaipóri rupi ko’ágã pe impuesto umi libro ojererúva mombyrygui rehe. Ministerio de Hacienda ruvicha kuéra oñomongeta gueteri umi empresario ko mba’ére, jahechápa noñesêi ñe’ê peteîme.


Venezuela-pe, okúi umi magistrado ohóva aty partido reheguápe

Tetã Venezuela-pe umi magistrado oike térã ohóva aty ha tembiapo político-partidario hápe ojepe’a. Péicha omombe’u Dr. Fernando Vegas Torrealba. Kóva peteî umi 32 ministro Tribunal Supremo de Justicia pe tetãmegua. Ha’e ou ramo táva Daracas-gui ha oguahê oñemongeta haguã ABC-ndíve. “Hugo Chávez ikatu oikutu peteî añoite jevýnte tendota guasu ramo”, omombe’u avei. Péina oñe’ê hendive Pablo Guerrero.


Tupãsy Asunción ombyaty tavaygua imembykuéra

Jepive 15 de agosto oguahê jave oikoháicha, Tupãsy Asunción -ha’éva patrona ñande Táva Guasu rehegua- ombyaty ijerére mayma tavaygua imembýpe, ko iñenovéna pukukue ha katuete hi’ára oguahê jave, oñegueromandu’áva ko’ê ambuérõ. Mayma tapicha católico-pe guarã ñehenói oñembo’e haguã ñane retã ha mayma tetãgua rehe. Ko pyhareve ñembo’e rosario oñepyrûta 10:30 aravo jave, ha hapykuéri oikóta misa ñembo’e guasu 11:00 aravo guive. Péva tupão Catedral Metropolitana-peta hína. Ko arakõi katu arete guasu. Plaza Uruguaya-peta ñembyaty ha peguive, 3 aravo oik opikóta guata procesión tupão Catedral peve. Pépe misa ñembo’e omyakãta arzobispo monseñor Pastor Cuquejo.


Mba’ére iporã ñañangareko mymbamimi ka’aguy rehe oikóva?

Ápe ha pépe oñeñe’ê tekotevêha ñañangareko mymba ha ka’aguy ha mayma ñana rehe. Ha’etemoi ku ñañemoîmbaitéva pépe peteî ñe’ême. Ha katu péva ndaha’éi py’aporãguirei térã péicha ojerure léi térã oime péva iporã año. Mba’ére iporã ñañangareko mymbamimi ka’aguy rehe oikóva? Ñañangareko ramo pe biodiversidad rehe mante ñane civilización ikatúta oho tenonderã. Ko mba'e rehe ohai Aldo Loup.


Tapirakuãi ha’étama ‘monumento natural’

Ysyry arroyo Tapirakuãi, opytáva San Pedro departaméntope, ko’ágã ha’étama ‘monumento natural’. Péicha he’i Cámara de Diputados ha ombohasa tembiaporã Senado-pe; pépe oñemoneî ramo ave, oikóta chugui léi, ha pe tenda hérata “área silvestre protegida”. Péicha, Secretaría del Ambiente ombosako’i va’erã plan ambiental oñeñangareko porã haguã Tapirakuãi y hembe’ýre.


ÑE’ÊNGA

El problema es sencillo y simple, he’i ocomplicaséva


  • + Del Día
  • + De La Semana
  • + Del Mes

 Artículos más leídos

INSTITUCIONAL

Estadísticas

 

Visitas

Páginas

Hoy

28.070

269.208

Ayer

26.720

289.640

Ultima actualizacion:
13/08/2006 00:00:00