abc Google  

Nicanor ojerovia estatismo ha omañayke libre mercado rehe

Tendota guasu Nicanor Duarte Frutos ndoipotái oñemoî tenonde pe libre mercado; chupe guarã pépe ndaipóri redistribución riqueza rehegua. “Estado ogueru va’erã pe equidad social. Ko jaguerekóva sociedad competitiva, ha katu deshumanizada, ha napeteîchapái oportunidad jaguereko (...). Nasiporãi ñambotuichaiterei ko mercado", he’i.


Tekotevê seguridad jurídica, estabilidad oñemoî haguã fábrica, he'i

``Ñaikotevê peteî Estado oku’éva, ha’e rupive tasa’ive desigualdad ha taimbarete pe justicia social", he’i kuehe avei Mburuvicha guasu pohãnoha sy ha mitãnguéra-pe guarã "San Pablo", táva Paraguaýpe, imandu’ávo economía rehe. Ipahápe, he’i mante tekotevêha pevarã seguridad jurídica, estabilidad macroeconomía ha polítika rehegua oñemoî haguã fábrica heta haguã tembiaporã mayma tetãyguápe guarã; péicha mante ikatúta tapicha mba’apohárape ohupyty tekoporãmive.


Ñamopotîjevy va’erã pe lago Ypacaraí

Tuicháva tembiaporã oñemongu’e ñepyrû ko’ágã oñemoambue haguã lago Ypacaraí ha ijere, ikatu haguã tenonderã ipotî ha iporã jevy imave guaréicha. Mbohapy gobernación (Central, Paraguarí ha Cordillera) ojepytasóta ko mba’erã ha 21 municipio hi’aguîva pégui omoîrúta tembiapo omondu’éva Secretaría del Ambiente (Seam), Universidad Nacional, Fundapueblos ha partido político ruvichakuéra. Ojejeruréta ñepytyvõ tapicha katupyry Japón-pegua ipotî jevy haguã ñande y. Ikatu herakuã guasu jevy opárupi ñande "lago azul de Ypacaraí", ou jevy haguã akóinte heta tapicha ochecha mba’eporã ha péva rupive heta tavaygua omba’apo avei.


Aduanas omombe’u ko’ágã oike hague contrabando aeropuerto Guaraní rupi

Pe Dirección Nacional de Aduana onohê peteî kuatia ha péva rupive omombe’u oike hague contrabando ramo heta mercadería pe ho’ava’ekue jasypoteî-me ho’ava’ekue rehegua, operativo omyaka va’ekue fiscalía rupive. Péva oiko kuti aeropuerto Guaraní, táva Minga Guasu, Ciuddad del Este ypýpegua. Péicha, are rire, péina ko’ágã Aduana omombe’u pe contrabando rehegua, ha katu ojekuaa ndaiporiha ojejuhúva culpable.


Oimerõ asegurado opu’ã voi, IPS ome’e chupe número

Heta oime tapicha asegurado ohómava pyhare voi ha oke IPS-pe oha’arõvo oñeme’ê chupekuéra número, jahechápa ohecha chupekuéra pohãnohára pe Hospital Central IPS-pe. Hysýi oguahê hasýva (michî ha tuicháva) opárupigui, taha’e Roque Alonso térã Caacupe térã Itacurubí de la Cordillera-gui. Umi tapicha omombe’u jehasa asy, he’i péicha ndojejapova’erãiha avave tapicha rehe ha ojerure IPS-pe tomyatyrõ pe mba’e.


Estado oñe’êha Nicanor araka’eve ndoguerumo’ãi pe equidad social

Manterei tendota guasu Nicanor Duarte oñe’êvai libertad económica, mercado libre ha iniciativa empresarial rehe. Ha upekuévo ojerure opávave toheka pe equidad social oje’eha. ¿Mba’éichagua "equidad social" rehe piko oñe’êta Nicanor jahecha ramo heta millón tetãygua oime oiko mboriahu ha tekotevê poguýpe. Peaja katu ha’e aparato estatal tuja pohyi, ineficiente ha prebendario omokõ ára ha ára 60.000 millón guarani umi tapicha mboriahu ombyatýva impuesto rupive? Tendota Nicanor: añete oime ramo reipota ep igualdad de oportunidad tetãyguakuérape, ñemoñe’ê electoral rei rangue, iporãve va’erãmo’ã reñembopy’aguasu remombarete haguã estado de derecho, jekopytypa, léi oñemomba’e haguã, ha tojekuaa honestidad ha tahesakã mburuvicha kuéra rembiapo.


Duarte Frutos ikatu omaniobra omboguevi haguã Mons. Lugo-pe, oje’e

Aty Resistencia Colorada myakãha, Pompeyo Lugo (péva monseñor Lugo ermáno), oñandu pe nuncio Orlando Antonini oje’éva ojapóha intimación ikatuha oime oñembosako’i tendota Duarte Frutos maniobra rupive, omboguevi haguã pa’ípe. Karai Alfredo Estigarribia -kóva Resistencia-pegua ha avei Nicanor primo- ojerure Papa rembimboúpe tomyesakãmi añetépa térã nah‘nirî pe herakuãva, aipo ñe’êvai ñemosarambi oikóva Mons. Lugo rehe, ohejavai haguã chupe mayma tetãygua renonde. Kuehe, Antonini ha Lugo nde'íri mba'eve ko mba'e rehe.


Calé pe político oguerekóva imagen vaivéva

Calé Galaverna ha’e pe político imagen vaive oguerekóva ko’ágã, ha tetãygua imandu’aporãveha katu monseñor Lugo, Pedro Fadul ha Nicanor Duate. Péicha oñekua peteî ñeporandu guasu (encuesta nacional) rire ombyesako’íva’ekue Consultora First Análisis y Estudios jerure ABC Color rupive. 1.400 tapichápe oiko mba’eporandu: 67,3 por ciento (942 tapicha) imandu’avai Cale rehe, ha 10,4 por ciento mínte he’i imandu’a porãha hese. Umi político mandu’aporãha apytépe oime Mons. Fernando Lugo (tenonderã), Pedro Fadul (Patria Querida myakãha) ha tendota Duarte Frutos.


Topáma pe manipulación judicial, ojerure umi abogado chovy

Umi abogado chovy oñembyaty kuehe ombohovái huguã pe "manipulación” ñande justicia rehegua. Péicha he’i kuehe Partido Liberal Radical Auténtico (PLRA) myakãha, diputado Blas Llano. Péva kuehe oñemoñepÿrûnguévo Centro Democrático de Abogados “Dr. Cecilio Báez”. Opota hukuái topáma pe manipulación judicial, ha pévarã oñembyaty omopeteî haguã mba’apo.


Jeporavo parón abierto rupive, térã encuesta?

Comité político PLRA rehegua ojerure Directorio-pe tomba’apo ojejapo haguã jeporavo padrón abierto rupive oimérta ramo pe alianza táva guasu Asunción-pe. Péicha omombe’u kuehe Franklin Boccia. kóva Jorge Léoz moirûha. Partido Patria Querida (PPQ katu oñe’ê encuesta rehe, ha péva iporãveha pya’e haguã jejopavo candidato oñemopeteî haguã. 300 tapicha PPQ rehegua péva ojerure Miguel Carrizosa-pe.


Kolo’okuéra oñepyrû oguerovy’a hi’árã

Ko’êramo ojapóta 119 ary heñõi hague Partido Colorado, Gral. Bernardino Caballero rembiapo rupive. Pévare kolo’okuéra opárupi oñepyrûma oguerovy’a hi’ára. Péina ko pyhareve táva guasu Buenos Aires, Argentina-pe, ANR ruvicha José Alberto Alderete omyakã mandu’a. Ko’ápe katu, ko’érõ Panteón Nacional de los Héroes rovái oñepyrûta mandu’a guasu. Pépe oiméta ijatypa mburuvicha kolo’o kuéra: tendota Nicanor Duarte, iñirû Luis Castiglioni, José Alberto Alderete, ministro ha mayma ente myakãhanguéra. He’imavoi kuri karai Alderete: kolo’o oreko cargo partido rupínte, ndaha’éi ijehegui; ha ndapóri pépe oñembotavyséva’erã.


Kirirîhaitépe, Alemania oipytyvõ chokokue Concepción-pe

Gobierno Alemania-pe tuicha oipy’apy oikuaávo heta chokokue oheja hembiapo ha oho táva hára. Péva rehe, kirirîhaitépe, pe tetã oipytyvõ heta okaraygua Concepción departamento-pegua, ome’êvo chupekuéra asistencia técnica ha económica. Alemania ndoipotái chokokue oheja hóga, ha katu ko tembiapo ijetu’ueteri. Oime heta oike oikeve brasilero, heta iplátava, ha Estado paraguayo katu upeaja ipore’ÿ.


Palacio de Gobierno odeve G. 23.377 millón teléfonore


Palacio de Gobierno, pépe omba’apo Presidencia de la República, ombotyryry tuicha deuda Compañía Paraguaya de Comunicaciones (Copaco) rehe: odeve chupe telefono jepuru rehe 23.377 millón guarani. Péicha omombe’u Copaco. Policía Nacional tuicha cuenta oguerekóva Copaco-ndíve: 96.509 millón guarani ohupyty pe cuénta. Hapykuéri oúma Presidencia. Ha ambue entidad pública ndopytareíri. Ministerio de Educación odeve G. 25.919 millón; Defensa Nacional katu 24.806 millón; Salud Pública 24.619 millón; Obras Públicas G. 10.579 millón, Cámara de Diputados, G. 7.067 millón... Ha péicha hysýi. Asociación de Usuarios y Consumidores del Paraguay (Asucop) myakãka, Juan Vera, oporandu mba’érepa ko’ãva ndopagái, ha ambue tetãyguápe mba’eve ndojehejareíri.


Mburuvicha Róga guive ojeipuru 8.440 millón teléfono-pe

Mburuvicha Róga pe ojepuru ñe’êmbyry G. 8.440.040.018 repy pe ára 7 de enero ary 2004 guive 2 de setiembre de 2006 peve. Pévare odeve Copaco-pe umi 8.440 millón. Ojekuaa haguã, ko jasypoapy (agosto)-pe año, oñeñe’ê 544.853.089 guarani repy. “Mburuvicha Róga” rangue, ha’etevoi “Llamada grati róga” mba’e.


ÑE’ÊNGA

Arriero piru jepokami, kumanda pire


  • + Del Día
  • + De La Semana
  • + Del Mes

 Artículos más leídos

INSTITUCIONAL

Estadísticas

 

Visitas

Páginas

Hoy

48.623

521.806

Ayer

29.831

257.381

Ultima actualizacion:
10/09/2006 23:00:00