abc Google  

Nicanorismo pêngue ojerure pacto oposición-pe

Mbarete oñemongue’e umi kolo’o oficialístava, omoingeséva umi opositor akãme oñemoî haguã ñe’êpeteîme Constitución reformarã. Ojerure hikuái moirî oñemoambue haguã Léi Guasu oñemoinge haguã pype reelección, ñehepyme’ê ramo, ojehaíta oîtaha mokõiha vuelta electoral ha avei ikatutaha ovota tavaygua oikóva tetã ambuére.


“Omanoitémavoi” ko Duarte Frutos kerayvoty

* Constitución reformarã tekotevê mayoría absoluta 2/3 umi mokõive Cámara pe Congreso rehegua-pe oñehenói haguã Convención Constituyente. * Ha katu ko’ágã peve kolo’okuéra jepe ndaikatúi gueteri oñembyaty ha oñemoîmba peteî ñe’ême. * Julio César Velázquez, kóva Nicanor ministrokue, he’i ko Duarte Frutos kerayvoty “omanoitémavoi”, ha Mandrake jepe ndaikatuvéima omopu’ã.


Ndaipóri mba’eve omboguerovy’a haguã umi kolo’o ohasávo 60 ary gobierno-pe

Yma 13 enero ary 1947-pe, peteî autogolpe omyenondéva tendota Higinio Morínigo rire, oñepyrû Partido Colorado gobierno-pe. Ohasarire 60 ary péva oiko hague, ñaporandumi coloradismopa oguerúpa mba’eporã térã ndaupéichai. Ha pya’epyre ñambohovái: hetave ivaíva mante ogueru ñane retãme. Paraguái ko’ágã oime umi mbohapy tetã imboriahuvéva apytépe ñane América Latina-pe. Ñane retã yma guive noñakãrapu’ãi umi mburuvicha ha polítiko -kolo’o memete- oipiro ha omonda rupi ñande Paraguái. Jahechapáma: ndaipóri mba’e porã ko’ã 60 ary pukukue oguerovy’a haguã kolo’o kuéra. Oimeneha uvei omaña hikuái hapykuerére ha otî. Mayma ojapóva’ekue hikuái omomarã pe Declaración de Principios aty ANR rehegua.


Partido Colorado omyenondese pacto guasu reformarã

Partido Colorado omyenondese ñemongeta guasu mayma partido opositor kuérandive oñemongeta haguã Constitución ñemoambue rehe. Ko ñemongeta umi PLRA ruvicha kuérandive osyryrýma hína. Senador kolo’o Alfonso González omombe’u opositor kuéra ohechaporãha ko tembiaporã ha ikatuha ojehupyty pacto guasu.


Concertación réheve térã hese’ÿ, Lugo ha’éta candidato

Pa’ikue Fernando Lugo omombe’u kuehe ha’etaha candidato tendota guasurã, péva oiko ramo Concertación térã ndoikói ramo jepe. Ha katu he’i ko aty “político ha social” ohotaha tenonde. Omombe’u ha’e avei omoneîtaha oposición he’íva jeporavo rehe.


Aduanera ojejukava’ekue tuicha kuri omanda Tendota puerto-pe

Yolanda María Mercedes Benítez kuri pe aduanera omandapaitéva Bussines Corporation-pe, kóva oñepÿrû guive. Pe setiembre 2005-pe, ko kuñakarai ojejuka kuri, ha ne’îrã gueteri oñemyesakãporã pe oiko va’ekue. Herakuã kuri upéramo ogueru hague hína vokópe pirapire oñembyatyva’ekue mba’apohápe. Ohai Mabel Rehnfeldt ha Sandra López.


Senadorkue okorói mburuvicha chovykuéra rehe

Umi Partido Liberal-pegua kuéra oime omoneî haguãicha oje’éva chupente pe jeporavo chapa presidencial rehegua, ojeheja guive chupekuéra tomoî hikuái icandidato pe frente opositor-pe. Péicha he’i kuehe Manlio Medina, kóva senador coloradokue ha ko’ágã omba’apóva Movimiento Paraguay Posible-pe.


Ndaipóri ñemongeta kolo’okuéra ndíve, he’i Marcos

Juan Manuel Marcos, kóva omyakãva bancada PLRA rehegua pe Cámara de Senadores-pe, he’i kuehe ndaipóriha ñemongeta umi senador kolo’okuéra ndíve upe Léi Guasu ñemoambue rehe, ikatu haguã ojapo rekutu karai Tendota guasu.


Convencional ANR rehegua oipota enmienda, ha katu ojerure cargo

Umi convencional kolo’o Táva Guasu rehegua oñembyaty omombe’u haguã oipotaha enmienda ha ojerure haguã Partido Colorado-pe toîmi hesekuéa mandu’a oipihy haguã cargo jeporavo hápe umi elección oúvape guarã.


Yraperã jejo’o pyre omboguata porã ysyry Pilcomayo rehegua

Pe Yraperã ojejo’o va’ekue oike haguã Pilcomayo ysyry Chaco-pýre oikoite. Péina pe ysyry ioguahêma pe tenda hérava cañada La Madrid-pe, oguata rire 50 kilómetro porundy (8) arako’ême. Ko’ágã tekotevê oñemaña mba’épa oiko pe La Madrid-pe, henyhêva ohóvo ivýgui. Avei oñembokua va’erã umi represa oñemopu’ã va’ekue Montelindo syry rape rehe.


Paraguái ombohasa abril-pe guarã demanda Gramont rehegua

Paraguái ohejáta jasyrundy (abril)-pe guar ae pe demanda Suiza rehe omopu’ãtava, ani haguã opago pe fraude ojapóva’ekue kurepi Gustavo Gramont Berres. Karai procurador general de la República, Nelson Mora, omombe’u omotendeha tembiapo.


Naikotevêi Tendota ome’ê chéve venia”, he’i Zacarías Irún

Javier Zacarías Irún, péva oviedistakue, ko’ágã oñemoîva Nicanor Duarte Frutos ykére, ha’e Ciudad del Este intendente, mokõiha jevy. Nahetái oikuaáva chupe, ha katu Alto Paraná hese oñeñe’ê. Ha’e imitã, ha omobe’u ko’ágã ohaiseha héra candidato Presidente-rã. Péva ndahapéi ramo pe enmienda Constitución rehegua. “Naikotevêi Tendota guasu ome’ê chéve venia”, he’i.


Pe 2006-pe, ojejapo 100.000 moto

ane retãme tuicha oñakãrapu’ã tembiapo motos apo rehegua. Péicha, ñambojoja ramo tembaipo 2006 pe 2005-peguare rehe, tuichave 58%. Péva he’ise ojehasa hague 100.000 moto apopyre. Péicha omombe’u Ministerio de Industria y Comercio.


Ndoguejymo’ãi gasoíl repy

Kuehe ambue, umi Petropar ruvichakuéra osêma ombohovái umi ojeruréva toguejy gasoíl-pe, pe combustible repy rehe ndojepokomo’ãiha gueteri. Péva oime ramo jepe ho’a tuicha petróleo rehegua cotización tetã ambuére. Oha’arõvéta hikuái aipo estabilidad.


Nelson Argaña ombojoja Zuccolillo-pe nazi reje

Oime aja peteî Goebbels ko Paraguáipe, akóinte jaguerekóta 13 de enero”, heii kuehe senador kolo’o Nelson Argaña, puku oñe’ê rire pe oiko va’ekue yma 13 de enero ary 1947 rehe, ojevy ramo guare Partido Colorado pe poder-pe. Omondohóvo iñe’ê ombojoja diario ABC myakãha, Aldo Zuccolillo-pe, Joseph Goebbels rehe (kóva yma ministro de propaganda pe Adolf Hitler gobierno aja, Alemania nazi jave).


ÑE’ÊNGA

Qué linda musica, he’i mbarakaja ohendúramo kyse ñehaimbe’e


  • + Del Día
  • + De La Semana
  • + Del Mes

 Artículos más leídos

INSTITUCIONAL

Estadísticas

 

Visitas

Páginas

Hoy

27.192

228.579

Ayer

30.504

264.525

Ultima actualizacion:
14/01/2007 00:00:00