Mbarete oñemongue’e umi kolo’o oficialístava, omoingeséva umi opositor akãme oñemoî haguã ñe’êpeteîme Constitución reformarã. Ojerure hikuái moirî oñemoambue haguã Léi Guasu oñemoinge haguã pype reelección, ñehepyme’ê ramo, ojehaíta oîtaha mokõiha vuelta electoral ha avei ikatutaha ovota tavaygua oikóva tetã ambuére.
* Constitución reformarã tekotevê mayoría absoluta 2/3 umi mokõive Cámara pe Congreso rehegua-pe oñehenói haguã Convención Constituyente. * Ha katu ko’ágã peve kolo’okuéra jepe ndaikatúi gueteri oñembyaty ha oñemoîmba peteî ñe’ême. * Julio César Velázquez, kóva Nicanor ministrokue, he’i ko Duarte Frutos kerayvoty “omanoitémavoi”, ha Mandrake jepe ndaikatuvéima omopu’ã.
Yma 13 enero ary 1947-pe, peteî autogolpe omyenondéva tendota Higinio Morínigo rire, oñepyrû Partido Colorado gobierno-pe. Ohasarire 60 ary péva oiko hague, ñaporandumi coloradismopa oguerúpa mba’eporã térã ndaupéichai. Ha pya’epyre ñambohovái: hetave ivaíva mante ogueru ñane retãme. Paraguái ko’ágã oime umi mbohapy tetã imboriahuvéva apytépe ñane América Latina-pe. Ñane retã yma guive noñakãrapu’ãi umi mburuvicha ha polítiko -kolo’o memete- oipiro ha omonda rupi ñande Paraguái. Jahechapáma: ndaipóri mba’e porã ko’ã 60 ary pukukue oguerovy’a haguã kolo’o kuéra. Oimeneha uvei omaña hikuái hapykuerére ha otî. Mayma ojapóva’ekue hikuái omomarã pe Declaración de Principios aty ANR rehegua.
Partido Colorado omyenondese ñemongeta guasu mayma partido opositor kuérandive oñemongeta haguã Constitución ñemoambue rehe. Ko ñemongeta umi PLRA ruvicha kuérandive osyryrýma hína. Senador kolo’o Alfonso González omombe’u opositor kuéra ohechaporãha ko tembiaporã ha ikatuha ojehupyty pacto guasu.
Pa’ikue Fernando Lugo omombe’u kuehe ha’etaha candidato tendota guasurã, péva oiko ramo Concertación térã ndoikói ramo jepe. Ha katu he’i ko aty “político ha social” ohotaha tenonde. Omombe’u ha’e avei omoneîtaha oposición he’íva jeporavo rehe.
Yolanda María Mercedes Benítez kuri pe aduanera omandapaitéva Bussines Corporation-pe, kóva oñepÿrû guive. Pe setiembre 2005-pe, ko kuñakarai ojejuka kuri, ha ne’îrã gueteri oñemyesakãporã pe oiko va’ekue. Herakuã kuri upéramo ogueru hague hína vokópe pirapire oñembyatyva’ekue mba’apohápe. Ohai Mabel Rehnfeldt ha Sandra López.
Umi Partido Liberal-pegua kuéra oime omoneî haguãicha oje’éva chupente pe jeporavo chapa presidencial rehegua, ojeheja guive chupekuéra tomoî hikuái icandidato pe frente opositor-pe. Péicha he’i kuehe Manlio Medina, kóva senador coloradokue ha ko’ágã omba’apóva Movimiento Paraguay Posible-pe.
Juan Manuel Marcos, kóva omyakãva bancada PLRA rehegua pe Cámara de Senadores-pe, he’i kuehe ndaipóriha ñemongeta umi senador kolo’okuéra ndíve upe Léi Guasu ñemoambue rehe, ikatu haguã ojapo rekutu karai Tendota guasu.
Umi convencional kolo’o Táva Guasu rehegua oñembyaty omombe’u haguã oipotaha enmienda ha ojerure haguã Partido Colorado-pe toîmi hesekuéa mandu’a oipihy haguã cargo jeporavo hápe umi elección oúvape guarã.
Pe Yraperã ojejo’o va’ekue oike haguã Pilcomayo ysyry Chaco-pýre oikoite. Péina pe ysyry ioguahêma pe tenda hérava cañada La Madrid-pe, oguata rire 50 kilómetro porundy (8) arako’ême. Ko’ágã tekotevê oñemaña mba’épa oiko pe La Madrid-pe, henyhêva ohóvo ivýgui. Avei oñembokua va’erã umi represa oñemopu’ã va’ekue Montelindo syry rape rehe.
Paraguái ohejáta jasyrundy (abril)-pe guar ae pe demanda Suiza rehe omopu’ãtava, ani haguã opago pe fraude ojapóva’ekue kurepi Gustavo Gramont Berres. Karai procurador general de la República, Nelson Mora, omombe’u omotendeha tembiapo.
Javier Zacarías Irún, péva oviedistakue, ko’ágã oñemoîva Nicanor Duarte Frutos ykére, ha’e Ciudad del Este intendente, mokõiha jevy. Nahetái oikuaáva chupe, ha katu Alto Paraná hese oñeñe’ê. Ha’e imitã, ha omobe’u ko’ágã ohaiseha héra candidato Presidente-rã. Péva ndahapéi ramo pe enmienda Constitución rehegua. “Naikotevêi Tendota guasu ome’ê chéve venia”, he’i.
ane retãme tuicha oñakãrapu’ã tembiapo motos apo rehegua. Péicha, ñambojoja ramo tembaipo 2006 pe 2005-peguare rehe, tuichave 58%. Péva he’ise ojehasa hague 100.000 moto apopyre. Péicha omombe’u Ministerio de Industria y Comercio.
Kuehe ambue, umi Petropar ruvichakuéra osêma ombohovái umi ojeruréva toguejy gasoíl-pe, pe combustible repy rehe ndojepokomo’ãiha gueteri. Péva oime ramo jepe ho’a tuicha petróleo rehegua cotización tetã ambuére. Oha’arõvéta hikuái aipo estabilidad.
Oime aja peteî Goebbels ko Paraguáipe, akóinte jaguerekóta 13 de enero”, heii kuehe senador kolo’o Nelson Argaña, puku oñe’ê rire pe oiko va’ekue yma 13 de enero ary 1947 rehe, ojevy ramo guare Partido Colorado pe poder-pe. Omondohóvo iñe’ê ombojoja diario ABC myakãha, Aldo Zuccolillo-pe, Joseph Goebbels rehe (kóva yma ministro de propaganda pe Adolf Hitler gobierno aja, Alemania nazi jave).
Contactos: Emails | Teléfonos | Staff
Publicidad: Como Anunciar |
Fúnebres |Clasificados
Institucional: Nuestra Historia | ABC y la Educación | Libertad de Prensa | Propiedad Intelectual
Otros Canales: ABC Blogs | ABC Ciudadano | ABC Wap | ABC RSS | Archivo | Fotonoticias | Efemérides | Noticias por E-mail
Yegros 745 esq. Herrera. Tel: 41-51-550/51 © Copyright 2008. Reservados todos los derechos.
Estadísticas |
||
Visitas |
Páginas |
|
| Hoy | 27.192 |
228.579 |
| Ayer | 30.504 |
264.525 |
| Ultima actualizacion: | ||
| 14/01/2007 00:00:00 | ||