abc Google  

Hasypeve, Nicanor oipe’a Mónica Pérez-pe Banco Central-gui

Pe kuñatãi omyakãva’ekue Banco Central del Paraguay (BCP) omoî kuehe renuncia tendota Duarte Frutos pópe ha tenonderã oîta hendaguépe Germán Rojas, oúva Banco Nacional de Fomento-gui, Congreso Nacional omoneî vove chupe.


Hetándive ombotyryry jejuavy yma guivéma

* Are guivéma Mónica Pérez ndojoguerehaporãi pe Equipo Económico-ndíve, ministro de Hacienda, Ernest Bergen-ndíve. * Ndosói avei jejuavy umi Directorio BCP-ygua ha sindicalistakuérandive, Mónica oipe’a rire ko’ãvagui heta privilegio. * Oje’e avei pe mba’e presupuesto paralelo rehegua akaru hague ohóvo hese ha, opakuévo, ndoikoporãi umi banco privado ha financiera kuérandive.


Toguereko responsabilidad ha tahesakã periodismo hembiapo

Tendota guasu Duarte Frutos omboguapy kuehe héra pe Declaración de Chapultepec guýpe. Péva oiko Sociedad Interamericana de Prensa (SIP) myakãha Rafael Molina renonde. Iñemoñe’ême, Nicanor he’i ñane gobierno oñangarekoañete hague libertad de prensa ha libertad de expresión rehe. Omombe’u ndoipotaiha mba’evéichagua censura ha ojerure periodismo-pe toî responsabilidad ha tahesakã hembiapo.


Molina oñemongeta kuehe mburuvicha kuérandive

Rafael Molina, Sociedad Interamericana de Prensa (SIP) pegua, oñemongeta kuehe umi mburuvicha Corte Suprema de Justicia ha Congreso Nacional rehegua kuérandive. Upe rire oñe’ê avei Sindivato de Periodistas del Paraguay saimbyhyha kuéndive.


Tekotevê ñamoabue ko justicia oîva umi político pópe

Pe Concertación Nacional oñepyrûta tembiapo ikatúva guive oipe’a haguã 5 ministro Corte Suprema de Justicia (CSJ)-pegua ha mokõi Tribunal Superior de Justicia Electoral (TSJE)-pegua. Ko’ãva rehe ndojeroviavéima ha, hi’ári, he’i oimeha peteî oguereko kolo’o kuéra: oipurúta jeko ko’ãva pe administración justicia, péva CSJ ha TSJE-pe, ani haguã opositor ku‘ra ipu’aka elección 2008-pe ANR rehe. Ikatu iporã ha tekotevê pe Concertación oipotáva, ha katu ndopái ko’ã mokõime pe pa’ã: pe sistema justicia tuichakue ohechaukáma oimeha ojepuru haguãicha política ha político oipota háicha. Ñane retã oikotevêterei Poder Judicial mbarete.


SIP ndoipotái opytarei periodista jejuka térã ñamomgyhyje

Pe Sociedad Interamericana de Prensa ojerure mba’evéichavérõ anítei ojehejarei persecución, amenaza térã ojejuka ramo periodista. Péicha he’i Rafael Molinas imandu’ávo “Periodismo bajo riesgo” rehe.


Battilana ndoipotái oñemyesakã fráudepa pe síndica jeporavo

Pe Consejo de la Magistratura myakãha, Raúl Battilana Nigra, ndohói kuehe pe aty oñeñe’êta haguépe añetépa oiko ra’e fraude pe Sindicatura de Quiebras saimbyhyharã jepotavópe. Avave ndoikuái mba’ére ndohói, ha katu herakuã oimeha ojopy chupe poguasu kolo’o.


Oiméje Gauto Bejarano oguevi umi presión política rupi

Pe Jurado myakãha ha Universidad Católica rembijokuái Consejo de la Magistratura-pe, Gauto Bejarano rehe oje’e ogueviha umi político kolo’o presión rupi (senador Juan Carlos Galaverna umía). Ary 2006-pe, Gauto ofarrea kuri Calé-ndíve kóva santo árape.


Ndoikéi política ko Lino Oviedo caso-pe

Alicia Pucheta he’i kuehe ndaiporiha política pe Lino oviedo caso-pe. “Ko tembiapo ojejapo haguã oñamindu’u mbohapyve Sala Penal-pegua. Ha pépe oñehesa’yijo porãta ko revisión”, he’i osêvo Palacio de López-gui.


Argaña oho ojopyse umi ministro Corte Suprema-pe

Nelson Argaña oho ojopyse umi ministro Corte Suprema-peguápe oheja haguére ohasa pe Lino Oviedo jerure pe revisión condena 10 ary rehegua. Péicha he’i abogado José López.


Lugo-pe ojerure bañado ani hesarái umi mboriahúgui

Pa’ikue Fernando Lugo oho kuehe oguaka ha ohecha Bañado Sur, ñande Táva Guasúpe. Heta oguerovy’a chupe umi tapicha, ha upekuévo ojerure chupe hikuái oguahê ramo Palacio de López-pe anítei hesarái chuguikuéra ha mayma oikotevêvévagui.


Ministra omosê umi seccionalero mbo’ehao korapýgui

He’ívo pe mbo’ehao ndaha’éiha política renda, ministra de Educación Blanca Ovelar ojerure kuehe tosê umi seccionalero Sajonia-pegua upe Escuela "República del Perú" korapýgui. Upépe oñembyaty hikuái ojerure haguã tendota-pe guarã reelección. "Kóva mbo’eha renda, ndaha’éi politiquería renda", he’i chupekuéra.


Ikatu ojeharu pe Concertación Nacional pu’aka

Pe Concertación Naciona victoria 2008-pe ikatu ojeharu, he’i kuehe Manuel Radice, kóva PLRA apoderado upe TSJE renonde. Péicha h’ei karai arzobispo de Asunción, Mons. Pastor Cuquejo-pe. Chupe omombe’u pe Justicia Electoral oimeha ypychéke ha oguata karê, umi kolo’o opresiona rupi ha ndohejái chupe omba’apo porã.


Legislador kuéra oipota fiscal ojetypeka Justicia Electoral-pe

Umi diputado Rafael Filizzola (País Solidario) ha Sebastián Acha (Patria Querida) ha senador Juan Carlos Ramírez Montalbetti (Partido Liberal) oho kuehe oñemomgeta haguã karai fiscal general del Estado, Rubén Candia Amarilla-ndíve, ohenduka haguã chupe hemiadu ha ipy’apy upe pa’ã Tribunal Superior de Justicia Electoral-pe oiméva rehe. Oipota hikuái fiscal tomañami Justicia Electoral-pe oikóva rehe


Paraguay ha Alemania ikatu onohê tapépe negociación Mercosur-UE

Alemania ko’agã omyakã sapy’ami pe Unión Europea, ha Paraguay katu upeicha avei ojapo Mercosur-pe. Pévare, ko’ã mokõi tetã ikatu onohê tapépe upe negociación Mercosur ha Unión Europea omoñepÿrû va’ekue heta mba’e rehe, upe tratado de libre comercio rekávo. Péva peteî mbaé oguerúva ko’ápe mburuvicha Aleman Horst-pe Kohler.


ANDE ndaipu’akái mio’ãi Itaipú noipytyvõirõ chupe

Tapicha katupyry pe sector eléctrico-pegua he’i pe Itaipú ñepytyõ’ÿre, pe Administración Nacional de Electricidad opáma va’erãmo’ã. Hetaiterei ojedeve chupe, omba’apovai, ndaipu’akavéima ha heta hendápe noguahêi ha hembipuru tuja ho’apa ohóvo, oje'e.


Cámara de Diputados omoneîma pe emergencia nacional

Kuehe, peteî sesión extraordinaria-pe, Cámara de Diputados oñemoî ñe’êpeteîme ha omoneî pe estado de emergencia nacional upe epidemia dénge rehe, 60 ára jere peve. Ko lérirã ohasa ko’ágã ojesareko haguã hese Cámara de Senadores, oñehenóimava oñembyaty haguã ko lune oúvape.


Dénge clásico ojula kuehe peteî kuñakarai

Valeria Mendoza héra ko kuñakarai 40 ary oguerekóva’ekue. Ha’e táva San Lorenzo-ygua, ha omano IPS-pe hasy rire dénge clásico-gui. Péicha omombe’u epidemióloga Sara Vinader.


Tuicha py’apy y tuicha rehe táva Fuerte Olímpo-pe

Umi tapicha táva Fuerte Olímpo-ygua tuicha ojepy’apy ojupi rehe oúvo yryry ha sa’i rehe oipytyvõ chupe kuéra Secretaría de Emergencia Nacional (SEN). Umi 600 kilo tembi’u rorairõ raite oguahê xhupekuéra.


Granja Guarapi ndojoguái guataha Villeta-pe

Upe Granja Guarapi jára kuéra os{e he’i kuehe ha’ekuéra ndojoguaiha upe guataha táva Villeta-pe, ojapo haguã fábrica pyahu, tenda hérava Naranjaisy-pe. José Figueredo omombe’u pe propiedad pyahúpe ndaiporiha mba’eve calle.


ÑE’ÊNGA

Noîri ñamba’apoitére, sino ñamba’apo kuaáre.


  • + Del Día
  • + De La Semana
  • + Del Mes

 Artículos más leídos

INSTITUCIONAL

Estadísticas

 

Visitas

Páginas

Hoy

45.640

602.626

Ayer

45.749

620.751

Ultima actualizacion:
23/02/2007 00:00:00