* Umi líder opositor guive disidente kolo’o kuéra peve omombe’u ohenduha tendota guasu ombosako’iha aipo golpe institucional pe Congreso rehe, ikatu haguã oñemantene poder reheve. * Itavyraíma va’erã ningo umi mba’e ojapóva, he’i hikuái, ha katu oñandu ikatueténte ojapo mba’erei, ohechágui Nicanor ko’ágã rupi ha’ete ku noîporãiva iñakãme.
Julio César Velázquez, kóva nicanorista ha ministro de Salud va’ekue, he’i Duarte Frutos rehe tendotápe oguereko “falla’imi” ha ikatueteha oipuru mba’e ikatuva guive. * Nda’aréi gueteri Nicanor oporomondýi hague peteî aty guasu hápe osêvo he’i: “Vokoieténte aguerekótama mayoría pe Parlamento-pe”. * Péva oikóta jave ko’ágã pe “marcha de sintecho” oñembosako’íva ko semána-pe guarã ojejopy haguã Parlamento-pe, oipota háicha Poder Ejecutivo.
Oguahêvo ko Pascua de Resurrección, ñande resaho ko ñane retãme, ojeroviáva ijehe imbarete rehe ijerovia ha mba’eporã cristiano reko rehegua, ñane gubierno rembiapo ha pe política imombyrymbyve ohóvo jerovia ha mba’eporãgui. Ñanembojeguaru ñamaña ramo heta funcionario político térã administrativo corrupto rehe omotuichaite ramo gua’u Ñandejára-pe, ha katu notîri ohechuka ahguã plataitarepy ombyatýva’ekue pokarê ha política japu rupive. Oime ramo hemby esperanza ojevývo ñane retãme política umi valor cristiano rehegua, péva ñane tetãygua mante ikatu omopu’ã jevy, oiporavo ramo huvicharãnguéra akãporã ha tetã rayhu reve.
Tupãsy ñuguaitî rupive, kuehe oñegueromandu’a upe Ñandejára ra’y Resurrección. Péicha, ojehechauka kuehe mba’éichapa ojojuhu raka’e tapeku’ápe ysy Maria-ndíve upe imemby karaya’i oikove jevy va’ekue mbohapy ára hápe ojejuka rire kurusu rehe. Parroquia Santísimo Redentor-pe, mitãrusu ha mitãkuñanguéra ombopyahu jevy upe oiko va’ékue yma, omombe’u háicha aranduka guasu Biblia-pe.
Avave ndoikuaái kuehe peve mba’épa oiko umi secuestrado kuéragui. Herakuã oimeha oñekuãve’ê 350 mil dólar Hirakazu Ota ha iñirû rehe, ojepoi haguã chuguikuéra. Ha katu ñemongeta secuatrador kuerandíve oso pe ararundy (miércoles) guive, ha avave ndoikuaái mba’épa oiko chuguikuéra, moõpa oime térã oikovépa gueteri.
Tuicha avei oime ojepy’apy umi tapicha policia novia pehengue kuéra, ndojekuaái rupi mba’evete chugui. Nancy Olegaria Giménez hína pe kuñataî oimeva’ekue oficial-ndíve ha ohecha va’ekue pe secuestro, ha pévare ojegueraha avei chupekuéra, ha ágã peve hapykuere kany avei mokõive.
Mokõi karaia’y (Ángel ha Rodrigo Jara) oñandu ko’ágã hetépe denge rapykuere. Mokõive oime kuri oike Hospital de Clínicas-pe. Ha’ekuéra hesãi, imbarete ha oha’ã kuri rugby tenonderã. Ko’ágã hasy edema pulmonar-gui péteî, ha ambuepe katu ojopy ikorasõ, ha ndaikatumo’avéima okuera.
Oime ramo tapicha ndogueroviáiva oiko hague negociado pe mandyju ra’ÿi ha umi matapicudo rehe, ko’ága ojekuaa porãma tuichaiterei hague pe ñemonda. Péicha omombe’u fiscal Ricardo Merlo, ojetypekáva ko mba’e rehe, ha hembiapo ipukúta gueteri. Ko’ágã oje’e pe ñemonda ohupitýha 19.000 millón guarani repy. Péva ndaha’éi vyrorei, ha hetápeme oime ohypýi.
Ambue lunes 16 oúvape, oñembyatýta Fernando Lugo umi partido político myakãha-nguérandive oñemongeta haguã hikuái mba’éichapa ikatu oñeguenohê jevy Concertación Nacional tapépe. Heta mba’e oñemoîta hendápe ha oñemyasakã va’erã mba’éichapa ojeporavóta candidato kuéra. Péicha omombe’u kuehe Miguel Otazú, Partido Independiente saimbyhyha.
Umi 120 ñandeypykuéra oguahê va’ekue Canindeyú, San Pedro ha Caaguazú departaménto-gui ha oñemoî INDI (Instituto Nacional del Indígena) róga rovái ko’ágã oho jevýta hekoha kuérape. Péicha oiko oho rire oñemonge hendive kuéra intendente Evanhy ha INDI myakãha Augusto Fogel. Opytáta táva Paraguaýpe sa’ymi tapicha oñemongeta haguã ijyvykuéra-rã rehe.
Maymáva tapicha, taha’e ha’éva, oñembyatypaite ha ojerovia mante va’erã Fernando Lugo rehe, Péicha he’i kuehe pe abogado Alberto Alderete, ikatupyrýva derecho humano-pe. Péicha mante ikatúta oipe’a oficialismo oîhágui ojapóma ro ary.
Karai vicepresidente de la República, Luis Alberto Castiglioni, opyta ha’éño omombe’u rire oiketaha avei ha’e precandidatura rehe. Umi argañismo kuéra oheja paite chupe. Umíva apytépe oime intendente táva Ciudad del Este pegua, Javier Zacarías. Duarte Frutos rehe katu ojere imbarete kuete.
Upe elección jeporavo guasu os{etaha temndota pyahu, vicepresidente, senador, diputado, gobernador ha junta departamental kuéra ikatuete oiko pe arateî domingo 20 de abril ary 2008 oúvape. Péicha oñemongeta apoderado umi partido político rehegua Tribunal Superior de Justicia Electoral-pe.
Ñane gobierno ohesa’yijota gueteri ohóvo ohecha haguã araka’etépa oikéta pe Banco Sur, omoñepyrûséva tendota guasu Venezuela rehegua, Hugo Chávez. Péicha hei Nicanor Duarte Frutos, ha katu ohechaporã pe tembiaporã.
Ko’agã peve ndaikatúi ipu’aka Nicanor pe inseguridad rehe ñane retãme. Péva ha’e tuichavéva apokytã ndaikatúiva omohendako gobierno kolo’o omyakãva Nicanor Duarte Frutos, Péicha he’u kuehe presidenciable chovy Carlos Mateo Balmelli. Ojo’a jo’a mba’evai ohóvo, ha ñande ruvicha guasu ndaipu’akái hese.
Ko Semana Santarã, sa’i oñevende umi hi’upy oñembojoja ramo oiko va’ekue ary 2006-pe- Péicha omombe’u ABC-pe comerciante kuéra Mercado Cuatro-pegua. Chupekuéra guarã, ko mba’e oiko ipo’igui pe piola. Sa’i oî pirapire, ha sa’ive oî ohóvo, he’i hukuái.
Contactos: Emails | Teléfonos | Staff
Publicidad: Como Anunciar |
Fúnebres |Clasificados
Institucional: Nuestra Historia | ABC y la Educación | Libertad de Prensa | Propiedad Intelectual
Otros Canales: ABC Blogs | ABC Ciudadano | ABC Wap | ABC RSS | Archivo | Fotonoticias | Efemérides | Noticias por E-mail
Yegros 745 esq. Herrera. Tel: 41-51-550/51 © Copyright 2008. Reservados todos los derechos.