Iglesia Católica oñepyrû ombohováiopavape frente ohóva pokarêre América Latina-pe, péicha he'i ojejuhúvo umi obispo latinoamericano papa Benedicto XVI ndive Aparecida, Brasil-pe. *Ko Institución oñemoî tuicha desafío “oñotÿvo” ko flagelo del continente, he'i Mons. Ignacio Gogorza, presidente Conferencia Episcopal Paraguaya, oiméva atýpe. *Tupão católico omoñaete apañuãi ha'eha en buena medida oñeme'êgui sacramento millones de católico Latinoamérica-pe, ndojehupytýinte oñeevangeliza haguã. *“Upévare oî divorcio entre fe y vida”, he'i Gogorza. *Oñeinsistíta laico oñemoîve haguã difusión ha vivencia marandu cristiano opavave ámbito oimeva'erãháme.
Juliane Koepke oime Paraguípe iména ndive, ko'ã biólogo, ojapóva iñemoarandu Chaco-pe. Rorjerúre chupe omombe'u haguã oréve aventura oñandu ha ohasáva ko'ã 36 arýpe, ikáso ojekuaávo mundo jerépe. Aviõ ohóva okapu yvate ha 3.000 metros de altura-pe ha'eñoite pe osobrevivíva milagrosamente aviõ ho'ávagui, oikove once día rupi, ha'eño jepénte oreko herida, selva amazónica-pe.
Tuicha imbarete ha ojopy hikuái Hacienda-pe ohupi haguæ salario ha gasto público, orekóva tuichave recaudación noipytyvõiva poblacion-me.
Oje'e jey Vera Esteche ndaipóri hague magnicidio tenda oikohaguépe.
Oñeme'ê soberanía nacional Itaipúpe. Mburuvicha Guasu Nicanor oñandu ojehupytýha “logro” igobierno-pe ohekýivo factor de ajuste deuda Itaipú kóva estatal brasileña Eletrobrás, omonéîva Congreso Brasil-pe, kóva propuesta presidente Lula da Silva ojapóva. Péicha ajuste ndaha'éi ambue mba'e orekóva “doble interés”, ñaneguerotîva pe ilegítima usura Eletrobrás oguerúvad Itaipúgui 1997 guive en directo ho'a vaíva Paraguáipe. Mombyry orepresenta upe beneficio pévaa Paraguáipe, orekóva aprobación omopyendáva eme'êva ñane soberanía nacional ha omoheñóiva deuda espuria pyahu ijojáva térã ivaivéva ha omonéîva ex presidente Wasmosy jeho.
Ombotýta 90 ary ára heñói hague Augusto Roa Bastos ágã miércoles 13 oúva. Héra oñemoha'ãrõ amo yvatéve ára apýgui ko mundo literario internacional. Imandu'áva omomba'eguasu ichupe ohaiva'ekue Yo el supremo, ojeeditáva'ekue 1974 jave.
Oñopytyvõ ha oñemomba'eguasúvo patrocinio intelectual Ricardo Caballero Aquino ha Lorenzo Livieres Banks, oñemoherakuã voluminoso libro El Río de la Plata, Confederación Argentina ha Paraguái, pe autoría orekóva marino norteamericano Thomas L. Page, ouva'ekue 1853/54 jave, río Paraguay ñepyrûme, tráfico internacional, ha oikuaáva curso fluvial ha hetave mba'e.
Presidente CEP-gua he'i V conferencia Consejo Episcopal Latinoamericano ha Caribe-pe oimehaguépe delegado ramo Paraguay, javei Mons. Pastor Cuquejo ha Mons. Adalberto Martínez, he'i jey hikuái opción preferencial umi imboriahúva ha mitãrusukuéra rehe.
KAASAPA:(Por Néstor D. Escobar Franco ha Fernando Romero, enviados especiales. Antonio Caballero, corresponsal). Jefe de Estado otaky pre candidato presidencial disidencia omyakãva Luis Castiglioni. Odefendévo dupla oficialista, Blanca Ovelar-Carlos María Santacruz, he'i oficialismo noîrî umi acomodados, especulador-kuéra, ndoikuaáiva mba'e tape oipyhýta. Oñe'ê umi “plata potáva rehe” (los que solo quieren dinero). Gobernador Ka'asapa rehe, Oscar Dávalos, arapokõindy ohasávape oñemoirûva Castiglioni rehe, Jefe de Estado ohenói “popinda” (ladrón). Dávalos ndaipóri upe jave.
Corte Suprema de Justicia ndikatúi oñemotenonde jesarekópe peteî institución rehe, ojehechaháicha ha'e pe ipokarêvéva tetãme. “Poder Judicial ndikatúi oñemoî juez ni parte ramo”, he'i Basilio Núñez, presidente Organización Paraguaya de Cooperación Intermunicipal (OPACI), oporandúva umi ka´so ipyahúva rehe ojuhúva Registro Unico del Automotor (RUA) rehe.
Diputado kolo'o Central Luciano Cabrera (disidente) he'i oiko jave sesión arapoteî (viernes) tojeguereko trato igualitario opavave republicano odefendévo institucionalidad Partido Colorado he'iháicha.
Diputado kolo'o Benjamín Maciel Pasotti omba'apo oikóvo ohaívo peteî código parlamentario oisambyhýva diputado ha senador ojeporavóva'erã 2008 oúvape. Partido kolo'o omotenondéta conducta orekova'erã legislador ojeporavovakuéra Partido Colorado ha péicha ojokóta ha ani oîve situación ojehasaháicha Cámara de Diputados-pe, jepénte oî mayoría, ndikatúi oiko mesa directiva kolo'o añónte ndive.
Presidente Cámara de Diputados, Víctor Bogado(ANR), odeklara asueto arakõi oúvape(lunes) péva umi funcionario Cámara-guápe jepénte oposición ndive ojeguereko apañuãi mesa directiva pyahu ñemopyendáre. Bogado he'i oikótaha fumigación.
Tendota kolo'o Lilian Samaniego ombyasy umi cambio omotenondéva república-pe Nicanor Duarte Frutos cargo público rehem ha oguahêgui desesperación política péva idoneidad mboyve. “ Nicanor ohechauka régimen ho'áva ha ipaháva ome'êva tukumbo ipytupágui ohóvo. Ndikatúi niko ojeguereko proyecto político Paraguái rembipotáva cargo me'ê oñoangirûmente ha péva hypa ohóvo. Ndaipóri política de estado, oî medida obsecuente oguerohory haguã presidente oîva desorientado” he'i.
Tribunal Superior de Justicia Electoral (TSJE) ary 2006 peve upe institución ojekuaavéva ha oîva guerovia hese tetãme, oîgui estudio ojapóva umi orga nismo no gubernamental. Péicha ciudadanía umi medio de prensa rupive orekóva conformidad umi tembiapóre ogarantisávo ha ome'ê transparencia proceso electoral-kuérape.
Justicia Electoral oime influenciada ha controlada péva oficialismo colorado rehe ha ojehesahovéva Juan Carlos Galaverna, péicha he'i Concertación.
Bloque opositor he'i ndaipóriha equilibrio ha parcialidad institución ñesãmbyhýpe, péva ministro Rafael Dendia ohaságui Partido Colorado-pe.
Dr. Juan Manuel Morales, presidente Tribunal Superior de Justicia Electoral (TSJE-gua) he'i opavave oje'éva hese ha'e cuestión política. Péicha avei, opo sición he'i hasyetereíha oguerovia peteî persona oadulteráva umi documento público ha ikatúva oikuave'ê garantía ohusgávo transparencia proceso electoraloikotáva 2008 oúvape.
Contactos: Emails | Teléfonos | Staff
Publicidad: Como Anunciar |
Fúnebres |Clasificados
Institucional: Nuestra Historia | ABC y la Educación | Libertad de Prensa | Propiedad Intelectual
Otros Canales: ABC Blogs | ABC Ciudadano | ABC Wap | ABC RSS | Archivo | Fotonoticias | Efemérides | Noticias por E-mail
Yegros 745 esq. Herrera. Tel: 41-51-550/51 © Copyright 2008. Reservados todos los derechos.
Estadísticas |
||
Visitas |
Páginas |
|
| Hoy | 51.086 |
545.127 |
| Ayer | 39.540 |
442.390 |
| Ultima actualizacion: | ||
| 10/06/2007 00:00:00 | ||