abc Google  

Oñemoherakuã presupuesto orekóva corte electoral

Ministerio de Hacienda opresenta kuehe Senado-pe peteî proyecto de presupuesto de la Nación kóva ejercicio fiscal 2008. Gobierno omotenonde gasto corriente, kóva en detrimento inversión pública oikotevêva tetã ohasáva oguata ha opu'ã haguã. @Gasto servicio personal ombohetáva 468.100 millones de guaraníes (ha'éva 92 millones de dólares), ombojoajúvo elecciones oñemoaguîva. @Kóva ojehecha documento orekóva sueldo ojupíva 10 por ciento funcionario público en general ha mbo'ehárape. @ Sueldo ojupíva ha'e peteî compromiso ohupíva presidente de la República, Duarte Frutos, kóva upe marco orekóva campaña política omotenondéva dupla oficialista Blanca Ovelar ha Carlos María Santacruz.


Servio Forestal omboty hokê

Sapy'ami omboty hokê Servicio Forestal


Omopyenda comicio general ára ha jasy 2008-pe

Ojeofisialisáma comicio general oñemotenondetáva 20 de abril 2008 oúvape


Ojerúre marandu Brasil-pe

Ojejerúre informe Brasil gotyo kairãime oime haguére Lino Oviedo


Karai arandu ombocháke totalitarismo Venezuela-pe

Experto ombocháke oñemotenondéha totalitarismo Venezuela gotyo, karai ha'e Carlos Sabino, oúvo Paraguaýpe mbohupárõ.


Kañikultor-kuéra oamenasáha omombytátaha tetã

Productor-kuéra takuare'ême omba'apóva omboty hikuái cruce internacional táva Cnel. Oviedo-pe, mokõi aravo pukukue, ojerurévo Gobierno omboty haguã tape asúka oikéva ka'ípe ohejáva amo 500 mil tapichápe ko mba'apópe. Oemplasa Duarte Frutos-pe ágã 15 árape, iñambuévo, oguatáta hikuái Paraguay gotyo, Palacio de Gobierno peve, ha ohapejokóta teembiapo tetãme oñemotenondéva. KO aty guasúpe, omyendy hikuái tata asúka ojeguerúva Brasilgui péva oprotestávo hikuái.


Presidente ojerúre Monseñor Medina-pe ome'ê haguã explicación Mestre rehe

“Ajerúre Mario Melanio Medina-pe tombohovái acusación orekóva argumento, ombohováiva jesareko ojapóva hekoite ha hendaitépe”, ojerúre kuehe Jefe de Estado. Péva ombohováivo ” karu'ÿ ojapóva chokokue chaqueño ombotovévo Medina-pe oiporúgui hekope'ÿ umi fondo colonia Nueva Mestre-gua”. Péicha he'i Presidente de la República osêvo idespacho Palacio de López-gui.


Tupão omotenondéva, oñekõva Duarte Frutos ñe'ênguére

Yma guaréicha ñaimévo dictadura stronista-pe, mburuvichakuéra Iglesia Católica-gua ohupyty jey jejahéi Gobierno-gui. Presidente Conferencia Episcopal Paraguaya (CEP), Mons. Ignacio Gogorza, “indignante” pe declaración ojapóva presidente Duarte Frutos umi pastor rehe ha oñemotenonde umi cuestionamiento ohechátaha viernes ohasávo upe Consejo Episcopal Permanente aty rire.


Salomón ojerúre oî haguã

Mburuvicha Cámara de Diputados-gua, kolo'o Oscar Rubén Salomón, oñemantene hendaitépe ha'eha representante Cámara de Diputados-gua péva Consejo de la Magistratura rovái, diputado Edmundo Rolón, oîva'erã upe atýpe. Salomón he'i oñomongetávo oñemantenéta ko pyharevépe umi presidente Cámara-pe ha umi representante Congreso-gua péva Consejo, omopyendáta iposición.


Consejero oñembyaty mba'éveicharõguáicha

Ndojehechái solución apañuãi oîvape kóva Consejo de la Magistratura ha Senado-pe. Péicha he'i fuente Consejo-gua, omoherakuãva ni peteî integrante ko bloque opositor Senado-gua oñemoherakuãva presidente Cristóbal Sánchez ramo ohechávo ko apañuãi.


Kolo'o ne'íra odefini mba'éichapa ovotáta interna-pe

Partido Colorado kuehe peve omoherakuã Tribunal Superior de Justicia Electoral, ovotáta papeleta térã urna electrónica-pe. Presidente Tribunal Partidario-gua, Oscar Germán Latorre he'i oñomongetátaha ko tema rehe, pero ne'íra ohupyty mba'eveichagua propuesta umi movimiento interno ko partido-gua.


Omotenondéva Análisis de sistema pyahu

Ha'e Dominick Ramírez Brítez orekóva afiliación liberal, itúva senador nacional Juan Carlos Ramírez Montalbetti oñenombráva Coordinadora del Departamento de Análisis de Sistemas péva Dirección de Informática Tribunal Superior de Justicia Electoral-pe.


PLRA ojerúre 100% urna electrónica

Partido Liberal Radical Auténtico (PLRA), péva apoderado Manuel Radice rupive, omoherakuã kuehe Tribunal Superior de Justicia Electoral (TSJE) decisión orekóva upe partido oiporúvo 100% urna electrónica ágã elección interna partidaria-pe.


TSJE ohenói elección general oikéva Parlasur ipýpe

Oimévo umi apoderado opáichagua partido político ha funcionario superior, péva Tribunal Superior de Justicia Electoral(TSJE) ohenói kuehe elecciones generales ága 20 de abril 2008 oúvape.


Ojerúre marandu Oviedogui Brasil-pe

Tetã Brasil-pe, Lino Oviedo ojeapresava'ekue junio 2000-pe. Péva orden de captura upérõ orekógui peteî kondena impuesta 10 ary ka'irãime oñeha'ãvo upe intento golpista ha omondóvo ka'irãime ojedekretáva ojejukágui Luis María Argaña (péva 23 de marzo 1999) ha masacre mitãrusukuéra plásape, oikóva 26 de marzo jave.


Oresponsavilisa umi mba'e ojehúva rehe Nicanor-pe

Intendente ko távapegua, Javier Zacarías Irún, ha oiméva aspirante vicepresidencia movimiento disidente Vanguardia Colorada, omoî Nicanor Duarte Frutos akãre umi mba'e oikóva kuehe. “Péicha ndohupyty mo'ãi liderazgo ojeguerekóva upe távape, ha ombotovévo ojoajúvo umi tekove población-gua oikuaáva ha'éha vándalo ha orekóva antecedemte hypy'ü porãva”, he'i jefe comunal.


Mitãrusukuéra ombotove instrumentación jeporu

Comando Juvenil Capital “Nueva Generación Colorada”, oiméva proyecto omotenondéva Luis Castiglioni, ombotove kuehe “instrumentación tie'ÿ omopu'ãva távape peteî aty'i iñipytûva tembipotápe”.


Oipytyvõvo mburuvicha oficial omboty puente de la Amistad

CIUDAD DEL ESTE (redacción re gional). Ex funcionario oiméva Sindicato de Trabajadores Municipales de Ciudad del Este-gua (Sitramucde) oike hikuái puente akãme Puente de la Amistad gotyo ombotývo tape upépete.


Otaky "guerra" Nicanor rehe

Mburuvicha Congreso omyakãva, Miguel Abdón Saguier (PLRA), he'i natekotevêiri “innecesaria” ombohovái presidente Nicanor Duarte Frutos iglesia Católica rehe. He'i péva hendape'ÿ Mburuvicha guasu ha'éva Jefe de Estado omotenonde “guerra religiosa”.


Pa'i Tanasio he'i peteî Dragón ha'éha Nicanor

LIMPIO (Cirilo Ibarra, corresponsal). Pa'i Rafael Tanasio Pettengil ombotove mburuvicha Nicanor Duarte Frutos he'íva, omoañetévo ko pa'i "ohóha santa unción umi omanombotávape sala de tortura picana dictadura jave”. Pe “kurusu orekóva ha isotana ky'a tuguýpe ñane compatriota omanóva sala de tortura-pe”.
Tanasio he'i araka'eve ha'e ndaipórihague sala de tortura-pe, “pe dragón oime erído ha ndoikuaavéi mba'épa ojapóta ha he'itáva“, omopyenda. Pa'i he'i procesión jave ombojoja Duarte Frutos peteî dragón ndive, “ondyvu tata ko'ágã”.


Ñe'ênga

Inambígui kure akãnguéicha oiko.


  • + Del Día
  • + De La Semana
  • + Del Mes

 Artículos más leídos

INSTITUCIONAL

Estadísticas

 

Visitas

Páginas

Hoy

94.804

978.955

Ayer

88.954

940.558

Ultima actualizacion:
21/08/2007 00:00:00