abc Google  

Tupão omopu'ã ha omomba'e prensa isãsõva rembiapo

Mons. Claudio Giménez oñe'ê homilía central fiesta religiosa tuichavéva tetãme tupãsÿ réra Ka'akupépe hi'áragui “ofelicita periodista-kuéra ojevapuleáva ko'ã árape” (imandu'ávo Nicanor he'íva rehe), omomýiva ha omokyre'ÿva gentekuéra oñembyatýva oguerohorýva iñe'ê marangatu Concepción de María árape. @ “Naisãsõi ramo prensa oikóta ñande hegui peteî tetã caribeño”, he'i obispo, imandu'ávo Cuba rehe. @ Noñemohenda porãiva, Iglesia Católica ohechauka ipoder de convocatoria. @@ Oî joavy Fernando Lugo, candidatura rehe.


Oî 500 mitã oîva tapére

Ojekuaa oîha 500 mitã tapére oikundaháva, heta recurso oñemomýi ha umi ONGs, ndohekái solución, presupuesto orekóva g. 7.000 millones.


Lino Oviedo he'i Embajador Brasil ramo oikóta ichugui Palacio-pe

Oñemotenondévo peteî recepción São Paulo-pe, Lino Oviedo he'i ha'éta Brasil embajador Brasil Palacio de López guive.


Oplanea ambue traición tetã rehe Yasyretãme

Ojejuhúva oiméva San Cosme Nicanor Duarte Frutos ha Cristina Fernández de Kirchner, ojeporávo presidenta Argentina-pe, péva oinaugurávo obra defensa ha canalización arroyo Aguapey, ko'ã mokõi mandatario he'i omokyre'ÿva construcción central hidroeléctrica Aña Cua jyva rehe ha avei proyecto Corpus.


Gas ojupíta ko'êrõ guive G. 2000

Ko'êrõ arakõi guive ojupíta gas, G. 2.000 por garrafa.


Premio Novel Ñe'êporãhaipyre 2007

Icono causa marxista, anticolonialista, antisegregacionista ha feminista, Doris Lessing, 88 ary orekos, ha'e hína kuñakarai oñemomba'eguasúva ijehaíre ñe'êporãhaipyrépe, oipyhýta galardón oñemomba'eguasuvéva, ambue tekove ndive ohupytýva jopói, ko'êrõ 10 jasypakõime, ára ogueromandu'áva Alfred Nobel áramano, omopyendava'ekue jopói tuichavéva. Academia Sueca ome'êva jopói rehe “omombe'u kuña rembiasa, escepticismo, ahendy ha oreko poder visionario ha péva civilización dividida”.


Nobel metálico

Premio Nobel Ñe'êporãhaipyre, moneda, diez millones corona sueca (haimetéva 1,08 millones euros, 1,37 millones de dólares) ha péva oñeme'êta Mrs. Lessing-peteî ceremonia oficial-pe, umi tapicha galardonado-kuéra ojeguerohorýva ndive avei.


Jakakuaa pyrenda tujúpe

Ojehecháva kyre'ÿme okakuaávo Paraguái económicamente, kóva vidente público, omokyre'ÿva 6% aumento PIB ary 2007 oguéva ohóvo. Motor omokyre'ÿva “despegue” oreko precio iporãva comodities ha'égui ary agrícola iporãva, péicha ndaha'éi imputable gabinete alguno, meno pe oñembyatýva Palacio de López . Péicha ore “gran crecimiento” ipy tuju ha oreko avei pyrenda iña'î'üva.


Katuetéva che opositor omomýiva Itaipu

Jepénte ojeguereko pendiente proclamación directiva pyahu Sindicato de Trabajadores Empresa Itaipú Binacional (Steibi), oganáva elecciones interna
viernes 30 jasypateî ohasava'ekuépe, oikéva presión orekóva director paraguayo –ko'ã ára peve–, ingeniero electromecánico Rafael González Mir, secretario general pyahu, oñomongetáva ABC Color ndive, oadelanta oproponéva orecuperáta respeto operdeva'ekue institución.


Soberanía nacional noñeikuave'êi, oñedefendeva'erã

Exposición ojapóva director general paraguayo Itaipú, Víctor Luis Bernal Garay, sede Unión Industrial Paraguaya (UIP) Paraguaýpe, martes 27 jasypateî ohasava'ekuépe, péva oñeha'ã omongyhyje idea orekóva Brasil ombotýtaha mercado energía paraguaya Itaipúpe ñane retã ohupytýrõ sãsõ disponibilidad, omoañetéva gestión Itaipúpe oñemopyendáva violatorio acuerdo 2002, péva rehe oñeñomongeta ANDE situación ha omopu'ãvo línea 500 kV Itaipú-Limpio.


Ayoreo opyta ha'eño yvy ÿre

Ojejoguávo upe reserva 47.700 hectárea yvy, umi ayoreo oîva aislado, ndikatumo'ãi gueteri, he'i omyakãva Instituto Paraguayo del Indígena (INDI), Augusto Fogel. Péicha avei he'i Alto Paraguáipe oheka onegosia IPS ndive.


Economía okakuaa "yvytu ruguáire"

Economía Paraguaya ikatu oguahê okakuaa 6%, péicha oestima oficialmente. Péva mejor resultado ojeguerekóva ko'ã árape. Péicha 2008 oha'ãrõ producción de riquezas Paraguáipe ho'áva 3% promedio-pe, ndovaléiva mba'everã, economía oñemohendáta tasa “normal-pe” (2 ha 2,5%), oreguenohêtáva tetãme ñembotapykuégui ha marginalidad oiméva ko'ágã, péicha avei población okakuaáva oñemohendáva 1,9%.


Política ndoguata porãivo, oporojukapáta

Péicha pe resultado ojeguerekóva ha'éva guaraní ñemohenda dólar rovái, ñanemboyke exportador-kuéra, ha pya'e orehekýita proveedor ramo mercado local-gui. Jesarekópe, “oreipe'áta”, ndaha'éi ore “postergáva”.


REFERENDUM-gui osêva

Gobierno Brasil oguerovia oîha resultado referendo arateîme oikova'ekue domingo ohasava'ekue Venezuela-pe, omotenondéva “ombotovévo” propuesta reforma constitucional omokyre'ÿvaa presidente Hugo Chávez, oipytyvõva tetã caribeño oikéva Mercosur-pe socio pleno, omoherakuã cable EFE ojedespacháva Buenos Aires-pe ára ohasava'ekuépe.


Oñembyasy ndaipórigui guata Mercosur joajurã

PORTO ALEGRE, Brasil (EFE). Pe integración omotenondéva Mercosur ohasa asýva ha ojeruréva voluntad política, péicha he'i secretario cumbre Iberoamericana, Enrique Iglesias, ha Comisión Económica América Latina ha el Caribe (CEPAL), José Luis Machinea.


Tarifa social pytyvõ opavavépe guarã

Ndojekuaáiva léi texto, oî sector osêva otaky ampliación tarifa social ha'éva peteî pérdida ANDE-pe guarã. Mombyry realidad-gui.


Paraguayo ojedeportáva

Canciller Rubén Ramírez omoherakuã Embajada de Paraguay oiméva España-pe, toinvestiga oîha paraguayo ojeapresáva ilegalmente. Péva peteî denuncia formal opr4esentáva defensor adjunto del Pueblo, Edgar Villalba, canciller ha embajador español oiméva Paraguáipe, Miguel Angel Cortizo Nieto.


Mateo odenunsia Franco-pe, oiporúgui política ifamiliagua rehe

Mateo he'i Franco “oiporúha” política oipytyvõvo ifamilia-pe
Ohechaháicha ha'e orekóve posibilidad Federico Franco, orekógui peteî familia tradicionalmente oganáva jeporavópe.


Paraguái omoirûma Proyecto Chávez Banco del Sur

Banco del Sur omotenonde ko árape ilanzamiento capital inicial ikatúva ojere 7.000 millones de dólares americanos. Kóva peteî idea heñóiva presidente Ve nezuela-gui, Hugo Chávez, agosto 2004. Pokõi tetã sudamericano oiméva ko pro yecto-pe: Paraguái, Argentina, Brasil, Bolivia, Ecuador, Uruguay ha Venezuela. Péva noîrì Chile ni Colombia-pe.


Ñe'ênga

Ivaive lanchéro kochôgui.


  • + Del Día
  • + De La Semana
  • + Del Mes

 Artículos más leídos

INSTITUCIONAL

Estadísticas

 

Visitas

Páginas

Hoy

85.122

703.848

Ayer

73.880

616.534

Ultima actualizacion:
09/12/2007 00:00:00