Intriga ha cepillada, oñemotenonde nicanorisimo carpa-pe. @ @Kóva “opaichagua ñorãirõ sy," omosãsõvo dirección paraguaya Itaipúpe, peteî sueldo oreportáva 12.000 dólar mensual, péva Víctor Bernal orenunsiava'erã ojepostula haguã senadorã. @ @Ojegueromandu'a umi tendota mbytépe Roberto González ha Ramón Romero Roa. @ @ Umi mba'ére odimiti va'erã ministro Obras Públicas, Rogelio Benítez. @ @Péicha avei, Judith Andrashko (Secretaría Acción Social), María José Argaña (Secretaría Mujer) ha Carlos Liseras (secretario Presidencia), ha ambuéva. @ @Ko “competencia” iñanambusu, Duarte Frutos oiporuségui umíva ha opavave puesto oikuave'êva disidente oipotágui oñereconose Blanca Ovelar-pe.
Paraguay, Argentina ha Brasil ojesarekóta mbarete porã Triple Frontera gotyo mba'éichapa oñemomba'apo pirapire, oikuaauka director general para Asuntos Especiales de la Cancillería nacional, Víctor H. Peña Bareiro. He'i hetaitrei gente oî ombapóva Tres Fronteras gotuo ha ijoheipyréva (es honesta). Péicha he'i tetã mbohapys EE.UU. oguahê peteî ñe'ême nombyaimo'ãiha ko región róva ogueru haguã inversion, he'i.
Congreso oavilitáma Duarte Frutos-pe oipyso haguã 14 de agosto oúvape ára oike haguã Senado-pe. Ko escollo ikatu haguã opresenta ohura haguã, péva ojapo haguã osêva'erã Presidencia-gui. Péicha avei, osêva'erã hembiapógui, Nicanor omaneháva poder ileal vicepresidente, Francisco Oviedo rupive, ni qué decir ojupívo mba'e ágã 15 Blanca Ovelar.
Ko arýpe administración fiscal oñeha'ã ombyaty 750.000 millones de guaraníes ha hetave impuesto, ikatúva omo'ã gasto ojepresupuesta va'ekue.
Hospital Regional Salto del Guairá, supuestamente ha'e centro asistencial opavave zona tetãme, ombotýva iportón. Haimete opavave tasyógua oho oguahêgui mba'apo arapytu'u, omyakãva voi idirector, Dr. Rafael Calderoli (activista nicanorismo), ha'eva pe oho raêva, péva Navidad mboyve. Hapykuéri director médico, Dr. Carlos Irala, ha umi galeno oîva consultorio-pe ha urgencia avei, oî excepción, avei profesionals paramédico-kuéra. Añetehápe oficialmente oî gueteri abierto, práctica-pe ojeheja rei. Gente ndohovéima voi, oho reítagui.
Upe oñeimo'ã'ÿva oñehendúva exabrupto presidente de Venezuela, Hugo Chávez, péva petición ojapóva tetãnguéra latinoamericano ha europeo oretiráva Fuerzas Armadas Revolucionarias de Colombia (FARC) ha Ejército de Liberación Nacional (ELN) péicha lista de organizaciones terrorista, omoherakuãva upévarã argumentación increible ha ambue orekóva proyecto bolivariano, ha'eva fuerza insurgente odefendéva ideología ha programa, orekóva proyecto político.
Rehén oñemosãsõva arapokõindy ohasávape he'i FARC ha'éha peteî Organización de delincuentes.
Haimete 310.000 habilitado, Unace oiporavo ko árape itendotarã. Oviedo fija pero oî ñorãirõ banca.
Obra oñemotenondéva donación rupive. Péicha institución pública orekóta ko arýpe umi fondo asegurado ogueraháva inversión infraestructura rupive.
Ary 2007 oñepyrû osistematisa peteî conjunto de informaciones péva omotenondévo marco general regulación opavave cooperativa-pe guarã ha oñepyrûvo categoría “A” ohóva ko arýpe “B” ha omohu'ã 2009 “C” ndive.
Oñeporandúvo he'i ndaipóriha colaboración ni ñepytyvõ mburuvichakuéra Mercado Central de Abasto ha Municipalidad de Asunción, presidenta Sociedad Protectora de Animales (SPAPP), Francesca Crosa, oñepyrû ambue árape operativo rescate umi mymba ojehejareiva'ekue tapére, umi jagua katuete ohupi.
Paraguái herakuã vai exterior gotyo. Ojehero “país de los piratas”. Ko'ágã oñemombarete ore tetã hova vai péva umi posgrados “express” rehe, oñemotenondéva brasileño-kuérape, ndaipóri mba'eveichagua rigor académico ni científico, noñemoañetei upe carga horaria oñeprometéva.
Estudiante brasileño universidades Autónoma de Asunción (UAA), Americana (UA), del Norte (UniNorte) ha Tecnológica Intercontinental (UTIC) ojoaju peteî ñe'ême he'ívo oîha peteî razón principal upéa rehe ou hikuái oestudia peteî posgrado ñane retãme ha ndaha'éi educación paraguaya prestigio rehe, ni título universidad privada ome'êva rehe, sinondahepýigui ha oñeme'ê facilidad umi oikuave'êvape.
Umi mburuvicha sanitaria ojerúre hikuái mayma paraguayo ha residente ñane retãme oviaháva ko'ã ára Brasil gotyo tomoî upe vacuna péva fiebre amarilla omombia haguã, ojehechávo tetã ambuépe oîgui hetaiterei káso ha oîgui omanóva.
Decano Facultad de Medicina Universidad Nacional de Asunción (UNA), mbo'ehára doctor Guillermo Agüero, ohóta ambue arapokõindýpe Buenos Aires Argentina gotyo, oipepirûvo Red de Centros de Investigación Clínica, ko'ápe orepresenta institución ha ohekáta jahechápa ofima convenio terã joaju umi institución ojoguávape, péva Argentina ambue tetãme avei.
Provincial de los jesuitas, pa'i Carlos Canillas, ombyasy apatía pueblo ohasáva ha péva ojehechakuaa opaite tendáre. “Ko situación social ha política tetã ohasáva jaiporiahuvereko ha ndaipóri jepáy ñahenduka haguã ñe'ê. Ndajahechái peteî pueblo organizado, ombotovéva ha oprotestáva”, he'i.
Péicha ojekuaa oîha peteî sistema piloto supervisión cobro de pasajes ha localización flota vehicular opresentáva Departamento de Ingeniería. Electrónica e Informática kóva Universidad Católica-gua.
Ko ñe'ê mbykými, oñehendúva golpe militar 2 ha 3 de febrero 1989 rire, oityva'ekue dictadura Alfredo Stroessner, iñirûngue ha acérrimo pytyvõhára, finado Dr. Luis María Argaña, he'iva'ekue ñepyrû oikotáva upéva rire. Dictadura, omoypytûva poder ombotuicháva ichupekuéra, ndosospecháiete –ni gua'uhápe– ha'éha “máxima” ombotýva peteî marandue. Oiko rire umi mba'e ojegueromandu'a ñembohorýpe “advertencia proferida” upe jave Dr. Argaña. Pero nahesakã porãigui chupekuéra, régimen araka'eve ndohechaukái umi ñe'ê añeteguáva, ou por0Òva'ekue ha ombovy'a umi golpista osê porã haguã.
Intendenta de Asunción, Evanhy de Gallegos, odenunsia Fiscalía-pe umi concejal Myriam Ferreira ha Rafael Villarejo, ko'ãva Partido Patria Querida-gua, oimégui delito resistencia-pe oatakáva orden judicial juez Hugo Sosa Pasmor. Péicha edil-kue´ra ombotove acusación ha omoañete kóva orekóha intento amedrentamiento-pe.
Péicha denuncia ojapóva Intendencia opresenta asesor jurídico institución-gua, Edward Vittone ha Jaime Sánchez, oñenombráva jefe de Inspector Comuna-pe. Péicha umi funcionario fiscalía-pe, Sánchez orekóma buena relación fiscal general del Estado, Rubén Candia Amarilla.
Umi sojero brasileño ha campesino colonia Yvýpegua distrito Lima ofirma peteî acuerdo. Ko'ã productor ome'ê ñe'ê estrictamente oguerekóva exigencia legal-pe. Péicha, intendente, Ing. Julio Franco, ojupi orekóvo upe responsabilidad omohu'ãvo convenio oîva.
HORQUETA (Freddy Rojas, corresponsal). Empresa ojeheróva Operadores del Campo S.A omotenondéva ko distrito-pe, modelo pyahu gestión pública ha privada ome'êva trabajo umi chokokuépe oñembyatýva umi comité-pe, omokyre'ÿ producción opáichagua ary pukukue. Péicha ko modelo omoîva omoaguî haguã gestión umi productor-kuérape programa impacto social yvate rupive ohenóiva “País” oipytyvõva 100 familia rural-pe.
25 DE DICIEMBRE, San Pedro (Sergio Escobar Rober, corresponsal). Poblador opáichagua compañía ko distrito-pe, oñomongetasemo'ã hikuái távaygua intendente ndive ojerurévo ichupe toacciona, pero kóva noguahêi Municipalidad-pe.
Organizaciones pública ha privada Ñe'êmbukúgua oheka hikuái sitio histórico Guerra contra la Triple Alianza-gua osalva. Péva ojekuaa “Tajy” ramo upe tenda oñeñorãrõ hague ejercito paraguayo fuerzas conjuntas Brasil, Argentina ha Uruguay-pe ojerevalorisa haguã jey Academia de Historia Militar del Paraguay.
Abogada ha periodista austriaca Karin Brunner, oiméva organización Derechos Humanos ojoajúva Unión Europea-pe, oñomongeta kuehe, Dr. Martín Almada ndive, premio Nobel Alternativo de la Paz, káso jueza electoral Patricia Blasco rehe. Péicha proceso oñepyrûva rehe oikuaáse, ogueroviágui ha'éha peteî víctima omotenondéva Tribunal Superior de Justicia Electoral, hese.
Contactos: Emails | Teléfonos | Staff
Publicidad: Como Anunciar |
Fúnebres |Clasificados
Institucional: Nuestra Historia | ABC y la Educación | Libertad de Prensa | Propiedad Intelectual
Otros Canales: ABC Blogs | ABC Ciudadano | ABC Wap | ABC RSS | Archivo | Fotonoticias | Efemérides | Noticias por E-mail
Yegros 745 esq. Herrera. Tel: 41-51-550/51 © Copyright 2008. Reservados todos los derechos.
Estadísticas |
||
Visitas |
Páginas |
|
| Hoy | 66.606 |
620.426 |
| Ayer | 86.984 |
778.744 |
| Ultima actualizacion: | ||
| 13/01/2008 00:00:00 | ||