abc Google  

Ojerúre Itaipúpe 3.650.000 dólar osalva haguã Fundación tesãi

Umi omotenondéva verificación, omyakãva abogado Enrique Mercado ha'éva umi oipytyvõva institución médica oñangarekóva umi funcionario Itaipúpe ha ifamilia, péicha asistencia médica avei umi imboriahuvéva Alto Paranáme.


Bernal ha Nicanor omombe'uva'erã mba'épe oiporu US$ 16 millones

Péicha oñemomýi apañuãi oguerúva fondo social Itaipu ndaha'éi oñelimitáva Ministerio Público kásopente. Ohasáma mokõi ary, Gobierno osêva ome'ê 16 millones de dólares hidroeléctrica orekóva empresa ha tekove, kóva modalidad omboguatáva umi “programas de responsabilidad social”.


Sector sojero

Sector sojero ohepyme'ê US$ 206 millones péva impuesto peteî arýpe


Oñemohu'ã campaña ojeheróva "Arriba la bandera"

Péva Tetã arambotýre tetã fachada umi edificio omoherakuãva ombojeguáva poyvi Paraguái.


Nicanor elección noñemboguéiri Senador ramo

Presidente Nicanor Duarte Frutos oautorisa Corte Suprema péva oñekandidatávo Senador común ramo, jepénte Constitución omopyenda imperativamente ex presidente de la República “HA'ETAHA SENADOR vitalicio de la Nación”. Péicha Senado ndojekuaaukáiva candidatura Duarte Frutos ha péa elección, pe ojapóvo ndikatumo'ãi okonvalida acto nulo. Peteî acto jurídico nulo, he'i léi orekóva umi káso, hembipotápe ndaha'éiva ilícito omoambuéa léi. Péicha decisión favorable omotenondéva candidatura omoambuéva Ley Suprema. Amo ipahápe, Senado ndojuhúi modo ojopýva omonéi haguã fallo Corte Suprema ombohapéva Duarte Frutos ojepostulávo oike haguã escaño común iñe'ãme.


Aravo mbykymíme ojoko hikuái 300.000 kilo carbón

Peteî operativo kakuuaa omotenondéva fiscalía medio ambiente, kóva oimévo umi institución estatal, odekomisáva Salto del Guairápe péicha 300 tonelada carbón vegetal. @ Péicha ojejuhu umi tendáre pa kamiõ henyhéva producto-gui. @ Ko'ã interviniente ojuhúva guía ha tuicha joavy carga real, omyenyhêva presunción contrabando. @Ko'ãva oreko estado brasileño Minas Gerais-pe iñeguahê. @Oî 30 kamiõ néira gueteri ojesareko, upéicha oestima incautación hetavéva. @ Brasil-ohepyme'ê 1.800 guaraníes por kilo, ko'ãva 400 Paraguáipe.


Fundación tesãi ohundi Nicanor árape

Fundación Tesãi oñehundi Nicanor tiempo-pe, kóva peteî pantalla osakea haguã pirapire ITAIPU-pe


Energía paraguaya: 10 guaraníes 97 centimo peteî kwr

Péicha planilla de previsión pago orekóva ejercicio, Itaipú binacional omondóva institución paraguaya US$ 331.85.000. Péicha, US$ 232.292.000 ha'éva upe compromiso ente binacional-pe - avei Estado brasileño - tetã ndive “royalties” rehe, péva alquiler ome'êva condómino río Paraná péva omohendáva energía eléctrica.


Tribunal okondena chapista

Tribunal okondena chapista ombyaíva yvy arapytu


Shupp oreko chákepe Policía Nacional-pe

Ohasa riremínte elecciones generales 20 jasyrundy, ex delegado de gobierno San Pedro oñemotenonde jave dictadura 1989, Luis Aníbal Shupp, omoañetéva medio presidente electo Fernando Lugo ohenóita ministro del Interior, ombyaivéva, denuncia diaria, político oñemotenondéva péicha, omotenondéva ñemombarete oikuaaukáva. Péva omotenonde comandante Policía, Fidel Isasa-pe.


Lugo omoñepyrû peteîha visita oficial Corea del Sur

Lugo oguahê ko ára 16:55 jave República de Corea-pe, herakuãvéva Corea del Sur ramo, tetã oñemohendáva península Corea, Asia Oriental-pe. Kóva decimotercera economía tuichavéva mundo-pe, tenda ojupiséva oñemoambuévo económica péva 1945 ha 1999 jave, péva tenda clave omoheñóiva ambiente oñeikotevêva inversión extranjera. Péva receta: facilidad fiscal, crediticia ha laboral.


MEC ikatu okobra multa galleta me'êre

Ministra de Educación, María Ester Jiménez omonéî oîha deficiencia péva sistema de distribución galleta umi mbo'ehao rehe ha he'i situación ojeestudia oikóvo pormenorizadamente péva decisión oîva hese.


Español ou tetãme ofilma documental analfabetismo rehe

Peteî ekípo ñane ret7me ofilma documental analfabetismo rehe, péicha ou periodista programa “Informe Semanal” reheguáva, ohaíva canal español 30 arýma, ko'ágã ou Paraguáipe omba'apo documental rehe péva analfabetismo ha tembiapo omotenondéva Agencia Española de Cooperación y Desarrollo (AECI), ary 2004 guive omotenondéva alfabetización Paraguáipe.


Ojeguerovia tetãme oiméha 230 mil tekove, ohasáva 15 ary

Ojekuaa tetãme oîha 230 mil tapicha, ohasáva 15 ary, ndoleeiva ni ndohaíri; péva he'ise 3,8%. Ko'ãva 900.000 paraguayo ha'e analfabeto funcional (15%), ko'ãva oreko peteîha ary primaria ha upéicha ndorekói conocimiento mínimo, upéva rehe alto índice de repitencia ha deserción escolar, péicha zona rural rupi.


“Kamba’i” Echeverría, peteî artista omotenondéva purahéi oguahêva ñane angape

Péicha roguahê Efrén “Kamba’i” Echevería rógape, 76 ary, héra maymáva oikuaa mbarakapúpe péva oikuaágui peculiar e ingenioso lenguaje folclórico, oha'ãvo ryguasu kokore “Ryguasu kokore” ha oha'ãva “Jagua’i karê”. Ko'ãva ha ambue composición ovaléva popularidad italento costumbrista ojoajúva umi festival oipyhýva década ’60 ary guvie. Péicha umi distinción, ko'ágã ndorekói ni pohã ojogua haguã.


Oñemyatyrõ umi mba'yrutimbo vagón

Oñemyatyrõ oikóvo umi tren vagón ferrocarril central-pe, ikatu haguã oñepotensia proyecto literario ha umi pa'û recreativo ha cultural, oñemotenondéva oikóvo oimehápe unidad de mantenimiento dirección de Servicio
Urbano Municipalidad de Asunción-pe.


Kuñanguér aToba Qom oñrmotenonde tendota ramo

María Domínguez ha Ana Julia Escobar kuehe omboyke liderazgo masculino ha'ékuéra ha'e ko'ágã tendota Kasíke indígena toba qom Cerrito, Chaco-pe.Omotenonde ha oikuaa hembiapo etnia orekóvape, he'i ojerure gobierno pyahúpe educación, salud, trabajo mayma nativo-pe guarã avei asistencia técnica ikatu haguã omomba'apo yvy ha ganadería.


Procesión ha misa María Auxiliadora rehe

Jepiguáicha procesión Tupãsýme oñepyrûta 15:00 aravo jave, misa oñemohu'ãta María Auxiliadora, guerohory hi'ára ohasáva ha ombyatýva umi imembykuérape ijehe.


Domingo en familia Libroferia-pe

Oñemotenonde Paraguáipe, XIV Libroferia Asunción ko árape oipe'áva hokê maymávape, Centro de Convenciones del Mariscal López (Eulogio Estigarribia c/ Charles de Gaulle) oikuave'êva maymávape peteî ára oñeime haguã oñopehendue ndive aranduka apytépe, ko arape mokõi aranduka ojepóita ha ohendúkáta ipurory orquesta “Sonidos de la tierra”.


Foro Cultural ombyaty tapicha Paraguaýgua ha okaháregui oúvape

Oñemotenonde Auditorio García Lorca Centro Cultural de la Ciudad, Manzana de la Rivera-pe, plenaria Foro Cultural, oiméta referente cultural okaháreguáva ha umi pueblo nativo tetãguáva. Oime hikuái doscientas personas mayma rubro artístico-gua oúva opa tendágui, oikuaaukávo hemiandu ha ipy'apy.


Mbo'ehára chamakoko Alejo Barra oikuaauka ipy'apy

Foro Cultural-pe oñe'ê kuehe mbo'ehára chamacoco Alejo Barras,cacique Alto Paraguay ra'y, he'i mit0Ònguéra itávagua “oñemoarandu itávape pe ohenóiva ha'ekuéra cultura blanca ha ore romboyke ore cultura iporãitereíva, MEC-gua ndoikuaái ni ndohechakuaái ore kuaandy, nomomba'éi ni ndaipóri pohy ore mba'éva rehe”.


Promotor cultural ha momarandúha Mario García Siani oñe'ê atýpe

Karai promotor cultural ha comunicador Mario García Siani, oikuaauka ipy'apy ojeipysógui tet0Òme pe ojeheróva identidad nacional péva franja fronteriza ojoajuhápe Brasil ndive. “Péicha jeikeike ára ha ára, ombohováiva política Itamaratýgua. Central, Cordillera, Paraguarí ha Ka'asapa, departamento ojesalváva gueteri, he'i García Siani.


Moncho Azuaga oñe'ê avei Foro Cultural-pe

Moncho Azuaga oikuaauka avei hemiandu atýpe, he'ívo mayma regional omba'apóva política cultural-pe toñemoirü kyre'ÿme ha umi representante interior-gua avei “toike ko'ã ára guvie” tembiapópe.


Omoherakuã encuentro internacional

HORQUETA. (Freddy Rojas, corresponsal). Coordinador general del proyecto “Sonidos de la tierra”, mbo'ehára Luis Szarán, omoherakuã enero pahápe ha febrero ary oúvape omotenondétaha Concepción gotyo peteî festival internacional orquesta juvenil orekóva representación Argentina, Brasil, Chile, Colombia ha ambue tetãme.


"Sonidos de mi tierra" ojeipyso cháko gotyo

FILADELFIA, Chaco (Marvin Duerksen, corresponsal). Omoheñóiva proyecto “Sonidos de la tierra”, Luis Szarán, oiméta jueves ára oúvape umi músiko Pozo Colorado ha Yalve Sanga-pe. “Ndaijojahái ko tembiapo”, he'i mbo'ehára, omba'apóva umi obra omotenondéva Ayoreo Chaidigua.


Ñe'ênga

Aña apysa'ÿ, mboka yvyra.


  • + Del Día
  • + De La Semana
  • + Del Mes
INSTITUCIONAL

Estadísticas

 

Visitas

Páginas

Hoy

41.075

529.632

Ayer

44.594

684.465

Ultima actualizacion:
01/06/2008 00:00:00