abc Google  

Hetaiterei yvy tetã mba'éma oñeme'ê

Amo ary 1963 guive ha irundy Jasy 2008 peve oñeme'ê Paraguáipe 7.787.113 hecáreas ha'éva yvy tetã mab'e. Kóa ko yvy ape tuichakuejave ha'e hína tetã Panamá tuicha háicha ha avei ha'e mokõi Suiza rangue.
Upéicha oje'e kuaa avei, 45 ary oñeme'ê hague 1 hectárea ñavõ 3 oravo'ípe. Jaipe'áramo Chaco yvy opégui, ha jahecha kuaa Región Orintal pegua yvýnte, ikatu ja'e oñeme'êha 1 hectárea ñavõ 10 aravo'ípe. Ko ñeme'ê oiko ho'a rire dictadura jepe.


Irundy mba'eryru ochoka ojuehe Acceso Sur-pe

Poteî yvypóra oñembota vai kuehe umi imba'eryru kuéra ochoka rire ojuehe kuehe pyhareve Acceso Sur-pe, amo távai Ypanéme. He'i umi ohecha va'ekue oikóva peteî mba'eryru Saveiro osê hague mba'eryru guasu oguerúva hína 6.500 ryguasu renondépe ha oiko ñembota vai. Heta ryguasu omanõ upépe ha mba'eryru guasu oñetumba.


Lugo he'i Nicaragua-pe opataha imperialismo

Kuehe, Mburuvicha pyahu Fernando Lugo oî jave Nicaragua-pe, he'i ohechaha hína opa potaitémaha upe imperialismo opavavéva tetã oîva América-pe.


Omanõ kuehe músico ha artista plástica

Kuehe ndaha'éi peteî ára porã ñande música ha ñande arte plástica pe guarã. Omano kuri Olga Blinder, peteî oî va'ekue grupo Arte Nuevo-pe, ombopyahu va'ekue ñande arte plástica ñane retãme, ha Juan Alfonso Ramírez, músico ogueraha va'ekue ñande purahéi opa tetãrehe oiméro guare aty "Los Indios"-pe.


Yacyretã ndaje ndojapo mo'ãi he'íva karai juez

Yacyretã ningo ndojapói hína juez he'iba upe orden judicial-pe. Oje'e kuri EBY omboguejyjey va'erãha cota 77,80m peve, omomadu'a Pedro Czeraniuk, omyakãva hína aty guasu ipochýva táva Ebcarnación-pe ojupi haguére y ha heta yvypóra kuéra róga opyta haguére yguýpe.


Meto he'i ikatuha oñembopyahu Tratado oîve haguã mba'eporã

Mburuvicha pyahu Itaipú pegua, Carlos Mteo Balmelli, ohechahápe mba'e pyehu oikóva hína ñane retãme, ha ikatuha hína oiko hetave mba'e porã, he'i ikatuha oñehecha Upe Tratado oîva Itaipú-pe ha oñembopyahu ome'ê haguã hetave mba'e ñane retãme guarã.


Ombopyahuse jey hikuéi Colegio Nacional de la Capital

Teko me'ê mbo'ehao pegua pyahu, personal ñemomýi, peteî tenda web ha mba'eveíchagua mba'e vai jejapo ha'e umi omyakáva mbo'ehao guasu pegua oipotáva hína oñemoporã jey haguã Colegio Nacional de la Capital.


Temimbo'e kuéra ojerure medioambiente pe guarã momorã

Umi temimbo'e oîva Facultad de Ciencias Agrarias-pe, oñembokatupyrýva ingeniería ambiental, he'i kuehe omboty hague 2 ary ko Ingeniería Ambiental ha upévare ojerure hikuéi oñemomorã haguã ñane retãme medio ambiente.


Setama ha Junta ojeja'oaja, oiko heta tembiasa tapére

Setama ha Junta Municipal oñorairõ hápente oiko ha upejave umi mba'eryru vaiete oiko ojapo mba'e vai tapére ha maave nde'íri ha ndojapói mba'eve.


umi oikóva Ybytyruzú gotyo oheka omoporã hekove

Umi yvypóra oikóva amo Ybytyruzú guýre, tenda hérava Cerrito, 3ª Fracción ha Mainumby-pe, oheka omoporã hekove kuéra. Ko'ãgã pheka hikuéi ambue ñeñoty ha ojeporekáta oñoty haguã yvyraty pohã rehegua.


Mymba ojejukahápe ikatu ombohasy yvypóra kuérape

Upe matadero municipal San Juan Nepomuceno pegua, ikatu ombohasy umi yvypóra oikóva ijipýrupi, oñohê haguére umi hembýva mymba ojejukávagui umi ysyry oîva hna upépe ha osyryva yvypóra roga jerére. Ineterei ndaje umi desperdicio ha avei heta mberu ha ambue alimaña ogueru umi mba'e.


ÑE'ÊNGA

Arriéro sã mbyky, kure patada.


Lugo ombopaha va'erã 60 ary vaiete ñane retãme

Mburuvicha kupera pyahu ojupítava ágã poapy Jasýpe ojekuaá va'erã nomondai haguére ha ani haguére oheja oñemonda. Ohecha térã oikuaáro oñemondaha, ojapo va'erã ikatúva ani haguã opa rei umi mba'e vai, ha upéicha ombopaha va'erã umi oikó va'ekue 60 ary ñane retãme. Oñehe'ãrõ umi mburuvicha pyahúgui tomba'apo valepópe tojapo he'íva teko me'ê.


  • + Del Día
  • + De La Semana
  • + Del Mes
INSTITUCIONAL

Estadísticas

 

Visitas

Páginas

Hoy

36.016

403.112

Ayer

35.851

390.987

Ultima actualizacion:
20/07/2008 00:00:00