Haiméte 300 mil millones de guaraníes (70 millones de dólares) ojeikutúva Itaipúpe upe Fundación Tesãi ary 2003 guive ko'ágã peve. Péva, 100 mil millones de guaraníes (23 millones de dólares) araka'éve noguahêiva institución médica oîvape, omopyendáva Ciudad del Este gotyo. @Kóva omoañete entidad oiporúva gobierno Nicanor Duarte Frutos oguerekóva kuri pantalla ramo osakéa haguã binacional Itaipúpe. @Ojeguereko peteî denuncia kakuaa oñemokõ haguére pirapire ojegueraha ojekuaauka Fiscalía de Delitos Económicos-pe.
Mbo'ehao Agrícola San Francisco, Cerrito (Chaco)-gua, opytáva 46 km. tavaguasúgui, oike concurso mundial oñemotenondéva autosustento rembiasápe ha péva establecimiento educativo ojehechaukaháicha plano rupive. Oiméta avei India, Sudáfrica, Nepal, Pakistán, Kenia, Brasil ha Colombia, avei oîve. Ojeporavo Internet rupive. Péicha competencia rehe oñemotenondéva oipyhy 20 mil dólares americanos oñereinverti haguã umi proyecto en cuestión, ombosako'íva BBC ha Newsweek.
Ko'êrõ 20 jasypa ára guvie ha ambue ára oúvape, ABC Color omoîta pendepópe 60 artículo, aranduka reproducción ha'éva “Los derechos del Paraguay sobre los Saltos del Guairá”, mbo'eha´ra katupyry tetã tembiasáre ohaíva doctor Efraím Cardozo (1906-1973), omoheñóiva investigación ojapóva, imomento, omoîva opinión pública nacional-pe, kóva 30 nota omoherakuãva semanario Comunidad ary 1965 jave, kóva ou ha oñemotenodne pe ojeheróva relaciones bilaterales paraguayo-brasileña-gui.
Ko ára guive oñemotenonde arahaku aravo ha upévare, oñemotenonde 60 aravo'i territorio nacional pukukue. Péicha ko sistema aravópe oñeha'ã hikuái ombohovái seguridad tekovekuéra orekóva, oaprovecha umi tembiapo mbo'ehaopegua, kóva área rural ha regulación económica umi servicio orekóva suministro energía eléctrica población opavavépe, omoañetehápe umi ogueroviáva decreto presidencial, ko aravo ojeipyso jasyrundy oúva peve.
ñane retã ko'ágã oreko peteî gobierno autodenominado socialista, ha umi omoherakuãva –oikéva presidente Lugo– oñeha'ã omosãsõ yvypóra mboriahúgui ojopy ha ombopytupatáva, upévarã oipyso impuesto pyahu he'ívo oîha estricta justicia, oñemopu'ã ha omyesakã hesakãvo upe idea orekóva Gobierno
“imboriahúva” ha, añetehápe, omopyendávo tysýi oipehê'ãva oimehápe umi gente toikuaa mba'éichapa ojejokóta. Gobierno orekóma decisión upéva rehe, pero ndoikuaái –avave– mba'éichapa omohendáta línea divisoria. Kóva forma, añetehápe, omokyre'ÿva doctrina discriminación social, reheguáva.
Temimbo'e Derecho UNA-gua, ojoajúva Facu movimiento-gua, oikuaauka decano institución omyakãva Carlos Fernández Gadea, oñeha'ã omanipula ha ombopuku comicio electoral omboguatáva.
Parroquia Nuestra Señora de la Encarnación, tupão oiméva calle Haedo ha 14 de Mayo, omboty ko árape tembiapo omotenondéva procesión céntrica ha misa ojejapóva oguerohorývo tupãsy marangatúpe.
Senador choguy Alfredo Jaeggli ha'e pe choguykuéra omoñepyrüva discurso Recoleta-pe ogueromandu'avo alternancia ohupytýva 20 jasyrundy ohasávape. Péicha ojerúre correligionario-kuérape oñemohenda haguã upe idea libertaria
imandu'ávo propiedad privada ha soberanía orekóva gobierno ko'ágã.
Oñemotenondévo IV Congreso Internacional de Educación, oikéva tecnología ha Internet mbo'ehakotýpe, upéva rehe oñeñe'ê. Ko'ã disertante ojoajúva he'ívo umi mbo'ehára noiméî preparado ombohováivo tekombo'e arandu ko'ã árape oñemboguatáva.
choguykuéra ogueromandu'a kuehe 117º aniversario gesta revolucionaria oúva 18 jasypa 1891 guive. Ohása rire 60 ary, cogobierna Ejecutivo, ojerúre “más oportunidad cargo oîvape”, ogueroviávo fuerza política oñemohenda Fernando Lugo ndive tetã mburuvicha guasúrõ.
Temimbo'e quinto año Administración filial Villa Hayes Universidad Nacional Paraguaýpe ombosako'i campaña seguridad vial reheguáva, kóva oike ko carrera mbo'epýpe.
Mburuvicha Comisión Nacional de Telecomunicaciones (Conatel), Jorge Seall Sasiain, ojerúre taiporãve ha ancho de banda ani hepyeterei. Jepénte kóva, ko institución ndoipyhýiri decisión omoambuéva umi reglamento monopólico omosãsõ haguã servicio de Internet ome'êvo.
Péicha he'i Ministerio de Educación, merienda escolar noñeikytîmo'ãi mbo'ehaópe, kóva presupuestoojejogua haguã galleta, oje'ehagu{eicha ambue arapokõindýpe. Péicha marandu he'i “reingeniería financiera”, nomyesakãiva moõguipa oguenohê MEC upe pirapire ombopyahu haguã contrato upe firma “San José” ndive, ome'êva hi'upyrã umi mbo'ehao rupi.
Oñemotenondévo peaje ñembyaty, umi participante XXXV edición Transchaco Rally, mbo'ehao Pa’i Puku táva guasu Mariscal Estigarribia oipyhy G. 18 millones ojeporutávaágã oñeikotevê jave. Péicha ko institución ombyaty 600 temimbo'e ko tendáre.
Ha'ekuéra ojehero “Héroes de la propia huerta”. Kóva ikatu ñamoî téra upe concurso Desafío Mundial oiporavóva autosustento ojeipysóva Escuela Agrícola San Francisco, Cerrito gotyo, oiméva 46 kilómetros Tavaguasúgui. Péicha omoñepyrû ambue mbo'ehao mundo apytégui ha péicha ko'ágã oime pakõi ipahaite oguahêva ndive.
Movimiento de Renovación Carismática del Paraguay, omohu'ã Congreso Nacional de Servidores, hembipotápe orekóva imandu'ávo umi asistente omomba'éva catequesis ñembo'e rupive, péicha oñemomba'eguasu cristiano rekove, “oiméva ombocháke haguã técnica oriental oikéva mbeguekatu Iglesia Católica ryepýpe yoga, zen ha ambue mba'e” rupive.
¿Mba'e fundamento oreko oñemoaguî jey haguã Nicanor rehe?
Omboykévo andu vai, pya'aro, ñandepy'arasy pokarêre omoheñóiva'ekue interna ohasáva jasypakõime, upéva rehe ho'a partido kolo'o ojeporavóvo 20 jasyrundy ára ohasávape, péicha he'i oñehenóivo diálogo nomboykéiva oguenohêvo partido tuichavéva república orekóva anarquía ha ome'êvo omboguatávo pueblo tomoañete pe he'íva jeporavópe.
Péicha miembro Junta de Gobierno-gua, Aníbal Saucedo Rodas, he'i tendota Vanguardia Colorada, Luis Alberto Castiglioni, ha'éha “peteî miserable traidor Partido Colorado” kausa rehe. He'i ndaipórigui jerovia avavére kuri oipytyvõ oguahê haguã Fernando Lugo Presidencia de la República-pe. “Castiglioni ohasáta hi'ara upe estigma oity hague Partido kolo'o”?, he'i. He'i oipotáva Vanguardia Colorada “hembipotánte rehe oî”.
Péicha denuncia omotenondéva ary 2006-pe ore diario upe publicitaria Sistema Siete rhe, ojoajúva ko'ã ára ex presidente de la República Nicanor Duarte Frutos, fiscal Sergio Alegre oipe'a hokê peteî carpeta fiscal ha ojuhu Tributación orekóva fiscalización impositiva. Péicha fiscalización omohu'ã 27 jasypa ary ohasava'ekuépe, ko'ágã ae oreko estado público ha ohechauka evasión impositiva oikéha orekóvo G. 1.391.599.236, impuesto evadido ha multa.
Vicepresidente primero Junta de Gobierno-gua, oimehápe miembro ANR-gua, ex senador Roberto González, ombohovái kuehe nohenúiha Castiglioni-pe he'ívo omokõhague kururu ha yvyja oime haguã Nicanor Duarte Frutos ndive ñomongetápe, omoañete he'ívo añetehápe péva, he'íse ndaipóriha teko ñemyesakã ko aty ñomongetápe.
Internet ha inglés ha'e tembiporu ojeporúva ko yvy jerépe, ombokatupyrývo mbarete porã mitãrusukuéra paraguayo-pe, he'i presidente CAP ha CCPA, Carlos Jorge Biedermann. Ojerúre jey oñemosãsõ haguã pya'emínte ko servicio.
Sistema Siete ndikatúi he'i Partido Colorado odevéha chupekuéra, ijapu, ndaipóri nmba'eveichagua contrato firmado, omoañete José Alberto Alderete, ex titular ANR-pe. Político omoañete orrendi hague G. 26.000 millones ojegastáva ha péva auditoría Justicia Electoral-gui omonéîva.
Gobierno argentino ojapóma “ojaposéva, oipotaháicha ha oipota jave” péva energía central paraguayo-argentina Yasyretã mba'éva, he'i marandu oguahêva ore mba'apohápe. Roporandu Ing. Ramón Montanía, consejero del ente-pe, oikuaápa ko documento, ombohovái he'ívo omoñe'êma hikuái cheirûnguéra Gustavo De Gásperi ndive ha oheka kuri solución, hikuái.
YPAkARAI (Hilda Argüello, corresponsal). Obispo diócesis Karapeguágua, monseñor Celso Yegros, oporohenói jesareko ha py'aguapy ani haguã o{i tuguy pochy oporogueraháva sarambípe, péva imandu'ávo apañuãi ojehasava'ekuépe opavave sector tetãme. He'i “roguata anarquía total”. He'ívo manifestación oñembopy'aguapyva'erã, ndaha'éi mbokápe omokyre'ÿháicha Carmen Villalba, oñekondenáva Edith de Debernardi, ñemongañynguére.
Contactos: Emails | Teléfonos | Staff
Publicidad: Como Anunciar |
Fúnebres |Clasificados
Institucional: Nuestra Historia | ABC y la Educación | Libertad de Prensa | Propiedad Intelectual
Otros Canales: ABC Blogs | ABC Ciudadano | ABC Wap | ABC RSS | Archivo | Fotonoticias | Efemérides | Noticias por E-mail
Yegros 745 esq. Herrera. Tel: 41-51-550/51 © Copyright 2008. Reservados todos los derechos.
Estadísticas |
||
Visitas |
Páginas |
|
| Hoy | 58.153 |
799.680 |
| Ayer | 63.049 |
779.128 |
| Ultima actualizacion: | ||
| 19/10/2008 01:00:00 | ||