Umi mbohapy ciudadano oñeporandúvape, mokõi oipytyvõ gueteri Presidente Lugo-pe, pero otaky hikuái umi área ipererîvéva ha'eháicha ñane economía, seguridad ha mediación ombohováivo conflicto campesino heñóivape.
Ko'ã 100 día oisãmbyhyha tetã, Lugo oipyhy ciudadanía ñepytyvõ presidente de la República ramo, pero igestión Gobierno-pe ojetaky hese. Ombopapapy okaháre naiporãiete, ivai hetápe. Oñeporandúvape, 59,1% oguerovia omýi vaíha crisis campesina-pe; 69,6 % oimo'ã omba'apo vaíha seguridad-pe ha 60,8 % he'i avei ombotovéha gestión económica. @ Oipytyvõvo peteîha mandatario uniforme avei Paraguaýpe tetã okaháre, péicha 50 por ciento avei. @ Vicepresidente Federico Franco oipyhy 57,7 % omonéî hembiapo. @ Administración binacional Itaipu ha Yasyretã omoirû ciudadanía, péicha he'i encuesta romoherakuãva togue. 4 ha 5 ko edición-me.
Gral. Soto ombocháke oîha peligro caudillista FF.AA-pe.
Ingeniero Gustavo Bogarín ndaha'éi ha'eñónte pe he'íva director paraguayo Carlos Mateo Balmelli ndojapóiha mba'eve ha oporodenunsiávonte oikoha. Omoañete oipytyvõva okái haguã umi documento entidad-pe, oiko'õ ichupe oñemañávo ohasava'ekuére ha omo'ã umi funcionario-kue imbaretéva upe entidad-pe. Péicha Gustavo Bogarín oñeñangarek´vo ha oñemnombrávo Fernando Lugo rehe, ára ohasava'ekuépe Jefe de División de Infraestructura oiméva administración senador Víctor Bernal poguýpe.
Ipya'e omomba'évo ha iñambue umi mba'e ojepublicava'erãva rehe térã péa omoherakuã, ingeniero Gustavo Bogarín oñeporandúvo ichupe kuehe ko'ã sobre oñemoîva documentación oñemoherakuãva ore poder-pe.
Umi tapicha oñembyatýva Presidente ha ikompueblano kuéra ndive, ha'ekuéra ojerúre asfaltado Ruta nacional 8 “Blas Garay”, ombojoajúva tavaguasu Coronel Bogado (Itapúa) ha Ka'asapa (departamento de Caazapá), ohasávo umi distrito gotyo.
Senador kolo'o Juan Carlos Galaverna he'i oevalua haguã 100 día de gobierno oñemoñepyrûva ohecha director administrativo Itaipu, Gustavo Bogarín, péva administración director ko entidad-gua Mateo Balmelli: ndahasýiva ojehusga haguã hs ndojapói mba'eve.
Senador Miguel Carrizosa (PQ) oguerovia 100 día de gobierno ndikatúi omoambue tetãme, pero ko'ã área-pe, social, político ha económico ikatúta omotenonde orientación orekóva pe ojeguerekóvagui.
Presidente Senado-gua, Enrique González Quintana (Unace), oguerovia ko'ã 100 ára administración Fernando Lugo ipy'ataróva sentido político-pe ha nomyenyhêiri tavaygua oha'ãrõva chuguikuéra, péva solución orekóva cuestión social-pe, ombohetavéva ko'ã mba'e ojehasáva apañuãime Brasil, ndive.
Partido opositor Patria Querida, ko'ã 100 ára gobierno Fernando Lugo oime ojehechakuaa “ára ha ára peteî: desconcierto”. Péicha he'i declaración omoambuéva mandatario, umi omboguéva crisis rural ha otakýva jeho rehe, PQ ojepopete umi mba'e ojehupytýva rehe sanitario ha omboguatáva Itaipu káso.
“Omoñepyrûvo kóva oî porã, péva orekógui ahorro tuicha mba'éva ha péicha Senado omoañete responsabilidad fiscal”, he'íva kuehe Dionisio Borda, ministro de Hacienda, ojoajúvo decisión omboguejývo incremento salarial oñeha'ãrõva presupuesto 2009 oúvape ágã mba'apohára avei mbo'ehárape, oipyhýva Comisión de Hacienda Cámara de Senadores-pe. Péicha comisión omotenondéva plenaria omboguejývo 10 ha 5% ojupívo isueldo umi mba'apohára oganáva 3 millones de guaraníes mensualpe, oikéva Cámara de Diputados-pe.
SAN PEDRO DEL PARANÁ, Itapúa (Juan Augusto Roa). Tesape ha ypytûme, evaluación ko'ã 100 ára de gobierno iporã, he'i presidente de la República, Fernando Lugo, oguahêvo gobierno ko táva guasúpe.
SAN PABLO (ANSA). Ministerio de Defensa Brasil-gua, ombtove ojevioláha soberanía territorial paraguaya, odenunsiáva gobierno Paraguaýpe kóva supuesta incursión 30 metro territorio guýre soldado brasileño-kuéra ombohapéva.
Oñemotenonde rire heta ára jey Junta de Gobierno ANR ñemokirirî, umi mburuvichakuéra seccional Capital-guáva, oñembyaty Junta de Gobierno-pe senadora Lilian Samaniego ndive, arapo árape ohóva presidencia-pe, oñemohatã fallo judicial iporãvape.
Cámara de Diputados oestudia léi descentralización reheguáva, omokyre'ÿva tendota cuerpo legislativo-gua, Salin Buzarquis. Proyecto oñeha'ã poder político ha financiero gobernación-gua ndive, especialmente administración de recurso hi'andu vevuivéva, tekombo'e ha salud.
Parlasur oñe'êta ñembohovaképe Itaipúre ágã 29 ára oúvape
Audiencia pública de información, discusión ha evaluación ko'ã acuerdo oiméva vigente Brasil ha Paraguay péva hidroeléctrica Itaipú Binacional omotenondéva sábado 29 jasypateî oúva árape Parlamento Mercosur-pe, péicha he'i momarandu prensa-gua Delegación paraguaya ko organismo legislativo.
MBUYAPEY (Aldo Lezcano, redacción regional) Oguahêvo compañía Culantrillo-pe, 20 kilómetro Mbujapeýgui, oipepirûva intendente kolo'o José Dolores Sánchez, mburuvicha Fernando Lugo, omoirûvo ministro de Agricultura, Obras Públicas y de Educación, oinaugura peteî mbo'ehao héava San Rafael, orekóva mokõi koty'i 5 x 4 metro omopu'ãva pirapire royalties comuna ma'éva orekóva 54 millones de guaraníes rupi.
Ministro del Interior, Rafael Filizzola, he'i Parlamento o“boicotea” gobierno oisãmbyhýva Fernando Lugo, “ojapóvo oposición por oposición”, ha omoî hendaitépe bancada oviedista ha nicanorista akãre, ha omoirûva Vanguardia Colorada, arapokõindy ohóvape.
Hembipotápe omotenonde modelo de atención ikatupyrýva ombohovái haguã Redes de Atención Sistema Nacional de Salud-pe, arakõi 24 ohóvape, kóva 8:00 aravo guive, Ministerio de Salud ohecha omotenonde haguã Seminario Internacional ogueru haguã ko'ã tema. Péicha jornada omotenondéva Salón Auditorio MSP ha omotenondéva ministra de Salud, Esperanza Martínez; viceministro Dr. Edgar Giménez ha umi oisãmbyhýva dependencia ko'ã secretaría de Estado-gui.
Otaky hikuái programa “Una computadora por niño” rehe Uruguay-pe, ha'éva pe ome'êva peteî laptop peteî mitã mimíme, omokyre'ÿva mit0Ònguéra omboty tape upéva rehe ha omoañetéva tembiapo computadora-pe. Ombohovái, otakyháicha, omboguejýtaha ñomongeta iñirûnguéra ndive ha yvóra ojeréva hesekuéra rehe.
Néstor Portillo, Toribio Cabral, Nazario Vera ha Teodoro Vera, ko'ã departamento Kanindeju ha San Pedro, ha'e umi avakuéra oguahêva ore mba'apohápe he'i haguã administración del Instituto Paraguayo del Indígena (Indi), oisãmbyhy vai Mbywangi, kóva niko peteî nativa omñepyrûva oisãmbyhy ko ógaguasu oñangarekóva hesekuéra rehe.
Contactos: Emails | Teléfonos | Staff
Publicidad: Como Anunciar |
Fúnebres |Clasificados
Institucional: Nuestra Historia | ABC y la Educación | Libertad de Prensa | Propiedad Intelectual
Otros Canales: ABC Blogs | ABC Ciudadano | ABC Wap | ABC RSS | Archivo | Fotonoticias | Efemérides | Noticias por E-mail
Yegros 745 esq. Herrera. Tel: 41-51-550/51 © Copyright 2008. Reservados todos los derechos.
Estadísticas |
||
Visitas |
Páginas |
|
| Hoy | 68.161 |
780.938 |
| Ayer | 82.232 |
946.447 |
| Ultima actualizacion: | ||
| 23/11/2008 00:00:00 | ||