Unión Industrial Paraguaya (UIP) oguerovia oîha peteî asignatura pendiente omboguatávo “auténtica política industrial”, oipytyvõva omombarete haguã sector ikatupyryvéva ombohetávo generación de empleo ha ome'êvo producción”, péicha tendota ko gremio-gua, Gustavo Volpe. @ @Tendota omoañetéva mburuvicha pyahu Ministerio de Industria y Comercio-gua omba'apóva ojoajúvo interes industria nacional ojapóva, UIP ojerúre política efectiva opu'ãva oiporúvo hetave caudal ikatúva ohupyty energía omoheñóiva binacional-kuéra. @Eempresario otaky abuso ojapóva Argentina ha Brasil kóva Mercosur-pe.
Oî tuicha tesape'a umi tekovekuéra oka'úva ha oipotáva oñemodera guaripola je'u.
Mburuvicha Lugo oikuaauka kuehe imarandu Navidad mitãnguéra kyrÿi porãva ojeréva hese ha oñemond eporãva escenario ojapóva upévara voi. Ndaipyahúi ko'ã mba'e politica-pe oiporu mitãnguéra ombohasávo imagen oporomohasêva, oha'ãrõva Lugo ikatúva ojerresisti tentación oiporúva ko'ã recurso ndahepýiva. Péicha, umi oñemoîva ta'angarã acto presidencial-pe ndaha'éi pe ohechaukáva ñande tavayguápe ha'éháicha ñande sociedad: mitãngue´ra tapére oikóva. Lugo ojapo kuri promesa “ocupación personal ñande Presidente omotenondétaha” péva apañuãi, ko'ágã peve ndohechái umi organismo oficial oñangarekóva ko'ã materia ohasáva estado omboguatáva plan de emergencia ombohováiva situación vaiete.
Presidente Fernando Lugo, omoañetévo pe he'iva'ekue campaña electoral omañávo elecciones 20 de abril ohasava'ekuépe, ha he'i jey oñemoñe'êvo 15 de agosto rire,ha'ete oñemoî oñatende opavave indígena-kuéra oikundaháva Paraguaýre ha oñembohetáva periodo mbykymíme gobierno oisãmbyhývape.
Ára ha ára oñemotenonde compatriota Argentina-gua, kóva principalmente, oguerovy'ávo aramboty ohasava'er0Òva hogayguakuéra ndive péva yvy ohayhuetévape. Peteî arapokõindýpe, puerto Falcón rupive oike 15.000 tavayguakuéra, péicha he'i registro Migraciones-gua. Hetaiterei gente oúva viaje-gui ha opavave tavaguasu ha tava'ígui terã okaháragui, oimehápe igentekuéra.
Pytyvõ cooperación educativa rupive, Cancillería nacional ojuhu acuerdo umi 15 tetã ndive. Ha'ekuéra: Perú, Uruguay, Brasil, Bolivia, República de China (Taiwán), Chile, Ecuador, Hungría, Israel, Rumania, Rusia, Portugal, Cuba, Panamá ha Grecia.
-¿Pe proyecto de descentralización oñemboguata porã, he'iháicha gente Gobierno-gua ha'e peteî boicot?
-Péva he'ívo Gobierno, oreko razón. Descentralización añete, pero ndaupéichái. Che aguerovia ndofaltáiha ñadescentralisa porã. Che aguerovia ndofaltái ni michîmi léi pyahu.
Senador Luis Alberto Wagner, oisãmbyhýva movimiento Cambio Imbareteve, noñembotapykuéi avei oguahêvo omomaitei umi oiméva ha omba'apóva hendivekuéra ndive. Ko árape ikompueblano oiméva compañía Calistro Karapegua gotyo ha péva ovaléta ichupe ohesa'ÿijo haguã situación ohasáva ipartido ha tetãme. Péicha avei, oha'ãrõ senador Wagner omyesakã umi oikóva hendive ojoajúvo omohendávo composición orekóva Corte Suprema de Justicia.
“Ani revy'aiterei karai Mateo, embohetávo hidroeléctrica tuichavéva mundo-pe ha'éva ombohetavéva onda ñande querido Paraguay, jepénte avei ohayhuetéva karai director paraguayo”. Péicha he'i doctor Domingo Laíno, imandu'ávo omoherakuãva Carlos Mateo Balmelli ágã 31 jasypakõi 2008-pe, Itaipu oguahêta ombohetavévo 94.500.000 MWh, “ombotytáva ary récord mundial pyahúpe”.
Ko'êrõ, 11 aravo jave, oñemoherakuãta Proyecto Unidad Técnica de Modernización de la Administración Pública. Omotenondéta jefe de Estado, Fernando Lugo, omoherakuãvo ministro-kuéra Poder Ejecutivo, ha cuerpo diplomático-gua oimétaha hendive ko aty guasúpe.
Ohenóivo principio Convenio de Financiación ofirmáva Comunidad Europea, ha Derecho Administrativo, umi representante legal Consorcio Mix-Coeficiente, oiméva Buenos Aires-pe, opresenta Gobierno Nacional-pe, impugnación ko acto de evaluación licitación internacional Nº 14 “Europeaid/126396/D/SER/PY: Producción de materiales audiovisuales y gráficos literarios, kóva impresión ha omoherakuãvo medio-kuéra rupive, 488.800 euros” ohupytýha.
Pokõi gobernador choguykuéra ohóva cargo jasypoapýpe oikéva coordinadora rupive, omotenondéva jefe departamental Misiones-gua, Víctor Hugo Pereira ha, omoañetévo hembipotakuéra, oguahêse lineamiento básico orekóva peteî plan de gobierno oipytyvõva presidente Fernando Lugo.
Miembro Comisión Ejecutiva Partido Colorado oikuaauka ojepy'apýha pasividad ohechaukáva tribunal de conducta ko'ã káso teko porãÿva hi'afiliado-kuéra mbytépe ko Partido Colorado ndive. Imandu'a jasypokõi ára ohasávape opresenta denuncia concreta, ikuatiakuéra ndive, umi gente ha'éva kolo'o ha ojedeklara ko'ágã luguistas térã omba'apóva ipartido contra-pe, oguahêvo instancia oñeñangarekóvape ojeprocesa, ha mba'eve ndojejapóiri.
Presidente Partido Patria Querida-gua ha ex candidato Presidencia de la República-pe guarã, Pedro Fadul, ojehecha jey kuehe ojapóvo evaluación anual iñirünguéra ndive, heta oñemokirirî rire, jeporavo guasu rire, ohupyty kuri 2,3% electorado nacional (ha'éva 41.000 votonte).
Partido Patria Querida (PPQ) ohechaháicha, Fernando Lugo néirã oisãmbyhy por0Ò ha ijeekípope ofalta liderazgo, avei oipy'apy idea omyesakãva Paraguái oguenohê haguã mboriahúgui. Péicha he'i kuehe pyhareve tendota ombyatýva, ojapóva evaluación tetã pukukue.
Diputada oficialista Desirée Masi (PDP) omoañete oîha ñomongeta Alianza orekóva Senado ohapejokóva sanción proyecto de ley descentralización reheguáva, péicha proyecto de léi control producto fitosanitario-kuéra. Omonéî eventual sanción oguerekóva ko'ã mokõi proyecto oipy'apýva, péva ohechágui haimete oestudia ÿre Cámara-kuéra.
Programa de alfabetización de adultos ñane retã Paraguay mba'éva, oñemomba'e guasu opa tetã ambuére ha péva ojeguerohory umi foro internacional ko'ã ára jahávape. Péicha he'i Ministerio de Educación y Cultura-gua, oguahêva kuri ichupekuéra opáichagua maitei kuatia'atã rupive Brasil, Chile, Perú, Bolivia, El Salvador, Nicaragua ha Brasil.
Marandu oikuaaukáva Programa de Alfabetización y Educación Básica de Jóvenes y Adultos (Prodepa Ko’ê Pyahu) oñemotenondéva Paraguáipe ary 2000-pe, ohechauka ko'ã tembiapo omotenondéha mbo'ehára ñane retãguáva ha umi oñehenóiva facilitadores paraguayo ñe'êkõime (bilingües).
Ministra-kue de Educación María Ester Jiménez, mbo'ehára Ministerio de Educación-e heta árama omboguatáva, he'i ñane ret0Ò omondóha tekombo'e omoaradúva okakuaapávape, ombohapévo 2000 guive. Imandu'a ohasáva tetã mbo'ehára oñemondóva El Salvador, oikuaaséva mba'éichapa oñemba'apo. He'i programa de alfabetización de adultos kairãime ojeguerohorýva. “Penitenciaría-kuérape oime 5.000 tapicha oñepyrûva oñemoaradnu, ohai ha okalkula. Heta profesional pytaguáva oúva ojesaeko”, he'i, ohejávo kuri ha'e Ministerio, aryl 2007-pe, ojehupyty potaitéma meta ikatu haguã tetã ohupyty ha ojedeklara sãsõ analfabetismo-pe.
Presidente de la República omondo peteî carta 4 Jasypakõi ohasávape ministro sustituto Relaciones Exteriores-pe oiméva, Jorge Lara Castro (péva canciller Alejandro Hamed Franco oikundahávo oikóvo Medio Oriente gotyo). Ko nota omondóvape, jefe de Estado ojerúre “ojeguerekóve haguã dato kóva propuesta oike haguã incorporación ha categorización omyesakãva káso oñemoañetéva-pe.
Secretario general de la Organización de Trabajadores de la Educación en el Paraguay (OTEP), Gabriel Espínola, omoañete omomaiteíha programa “Yo, sí puedo”, alfabetización, opavave oipytyvõva pytaguáva ñane retãme. Espínola he'i oikotevêha Paraguái oikotevêva gran sector tavayguakuéra ha tembiapo ha'e´va peteî deuda oguerekóva pendiente Estado ndive.
Omopyenda h{era 16 jasypoapýpe táva San Pedro gotyo, mburuvichakuéra Lugo ha Chávez, oñe'êva “oike haguã jepokuaa modelo educativo-pe” oikuave'êvo tembiasa República Bolivariana Venezuela-gua. Oñeha'ã omopyenda oficialmente Simón Bolívar pensamiento kóva sistema educativo paraguayo rehe. Mburuvicha venezolano, Hugo Chávez, oiporu Bolívar tembiporu ramp oike haguãn ideológia ojoajúva Telesur ndive.
Contactos: Emails | Teléfonos | Staff
Publicidad: Como Anunciar |
Fúnebres |Clasificados
Institucional: Nuestra Historia | ABC y la Educación | Libertad de Prensa | Propiedad Intelectual
Otros Canales: ABC Blogs | ABC Ciudadano | ABC Wap | ABC RSS | Archivo | Fotonoticias | Efemérides | Noticias por E-mail
Yegros 745 esq. Herrera. Tel: 41-51-550/51 © Copyright 2008. Reservados todos los derechos.
Estadísticas |
||
Visitas |
Páginas |
|
| Hoy | 60.698 |
637.176 |
| Ayer | 63.601 |
705.196 |
| Ultima actualizacion: | ||
| 28/12/2008 00:00:00 | ||