Umi representante organización campesina Paraguay, Argentina, Brasil ha Uruguay ojerúre reforma agraria integral XI Reunión Especializada omotenondéva Agricultura Familiar del Mercosur-pe, oñemotenondéva Paraguaýpe.
(Lea en Español)
Haimete 160 indígena omoañete ohejáha hóga ndorekóigui alimento, sarambi ojapóa hesekuéra mbohapy oim{eva itapÿime. Ko'ã nativo ojejuhu plása Yûme oha'ãrõvo ombohovái mburuvichakuéra.
(Lea En Español)
Ojejuhúvo carburante mancha Atlántico-pe, pe okañyhagu{epe aviõ Air France ipype 228 tapicha ikatu omopyenda “hipótesis” he´ívo “ndikatúiha” aparato okapúva, omoañete ministro brasileño Defensa, Nelson Jobim.
(Lea en Español)
Fiscal Gustavo Gamba ha senador kolo'o Víctor Bernal oguahê peteî ñe'ême 150.000 dólares kóva omosãso haguã proceso desvío de fondo ohóva gasto social Itaipúpe, péicha he'i investigación Ministerio Público ojapóva. Ko'ã mokõi protagonista principal ko tembiasápe oguahê peteï ñe'ême 90.000 dólar ha ambue pago ohasáva 60.000 dólar. Ko negociación oiko departamento oîva Quinta Ruotti-pe, Choferes del Chaco haimete 25 de Mayo, Paraguaýpe.
(Lea en Español)
Fiscal Arnaldo Giuzzio ha René Fernández reko prueba ohechaukáva fiscal Gustavo Gamba onegoisa Víctor Bernal ndive koima opgáva ko árape. Umi agente Ministerio Público ograva omotenondévo Quinta Ruotti-pe, jasy ohasava'ekue pahápe.
(Lea en Español)
Ministerio de Salud tetã Brasil-gua omoañete ojejuhúha mokõi káso gripe A tetãme, ojupía 25 papapy tapichakuéra ojuhúva mba'asy.
(Lea en Español)
Haimete popay jasy gobierno ohasávape, matrimonio Juan Benito Orué Ayala ha Birina Paredes de Orué ovende poteîha propiedad Secretaría de Acción Social-pe ohupytývo G. 6.093 millones. @ @ Ko'ãva transacción ojoajúva Rafael González, Consejo Nacional de Organizaciones Populares. @ @ Ko'ãva esteral, zanja ha laguna, ndojeporúiva ha inandíva. @ @ Káso ambuépe, peteî propietario ojogua 36 hectárea 50 millones ary 2007-pe ha ary oúvape ovende 20 umívagui SAS ohupytýva G. 1.400 millones
Peteî jubilado 90 ary orekóva karai Felipe Nery Jara ome'ê ko árape tuicha techapyrã ome'ê jeývo peteî cajero Caja Central IPS-guápe peteî monto 1.000.000 de guaraníes oñeme'êva ichupe orretirávo ko pyharevépe isueldo jubilatorio reheguáva.
(Lea en Español)
Peteî juez oprocesa ko árape mburuvichakue argentino Carlos Menem-pe (1989-1999) avei funcionario oîva'ekue hendive gobierno jave, p{eicha ohapejokóse millonarios embargo bien orek{ova rehe, péva investigación malversación fondo público rehe. Ko medida oñemoî magistrado Marcelo Martínez De Giorgi, oñemotenonde rire peteï pesquisa opagáva sobresueldo umi funcionario omotenondéva gestión presidencial senador Menem, oikuaauka fuente judicial.
(Lea en Español)
Peteî camioneta Ministerio de Obras Públicas y Comunicaciones (MOPC) ojehecha ko k'aarúpe ruta Transchaco ári ogueraha ipype ganado-icha carrocería-pe gente, oviolávo umi normas de seguridad vial ha ambue léi de tránsito, ohechaháicha ABC Digital pytyvõhára.
(Lea en Español)
Ministerio de Salud Pública omoherakuã oisãmuhýva institución plan de “comunicación de riesgo y control de ingreso al país del virus” gripe A(H1N1) ojeréva vakapipópo arapokõindy oúva Paraguay ha Chile eliminatoria sudamericana ohóva Mundial 2010 gotyo.
(Lea en Español)
Sambyhyhára paraguayo Entidad Binacional Yasyretãgua(EBY), Ing. Carlos Cardozo, oipyhy vóto censura Cámara de Diputados-pe. Omoherakuãvo ko árape cuerpo legislativo, Hugo Capurro, ombohovakéva prensa-pe oñomongta rire presidente omyakãva tetã, Federico Franco.
(Lea en Español)
Cooperativa Fernando de la Mora omoherakuã ko ka'arúpe ndointerveníva Instituto Nacional de Cooperativismo (Incoop). Péicha organización he'i omoañetéva funcionario institución oñeha'ã omotenondévo ko procedimiento, omoañtéva medida ovioláva disposición judicial.
(Lea en Español)
Municipalidad de Asunción onotifika 27.000 inmueble járape orekóva morosidad opaga haguã impuestos ohupytýva 230 mil millones de guaraníes, péicha oikuaauka oficina de comunicaciones institución comunal-pe.
(Lea en Español)
Ministerio de Salud Pública omoherakuã omba'apóva institución plan de "comunicación riesgo ha control oikéva tetãme virus" gripe A(H1N1) partido de fútbol arapokõi oúva Paraguái ha Chile eliminatoria sudamericana oñemboguatáva Mundial 2010 gotyo.
(Lea en Español)
Sambyhyhára Centro de Emergencias Médicas, Enrique Bellasai, omoherakuã omoingétaha terapia intensiva-pe tupa. He'i ko'ã proyecto ojeguerekóva licitación rehe.
(Lea en Español)
ANR ome'ê iñepytyvõ prórroga mandato intendentekuéra 2011 peve. Resolución ndoikéi mandato político ojevóta haguã derogación léi 2.460 omopyendáva irundýha ary upe tendápe ha umi vanguardista ovotáva en contra.
Peteî grupo de artista oikuaauka ko arapokõindýpe Cámara de Diputados-pe peteî proyecto de ley "seguro social músico, autor, compositor, ha cultor arte opávae, ndorekóiva dependencia". Omoherakuãvo tendota Cámara Baja-gua, choguy radical Salyn Buzarquis.
(Lea en Español)
Karugua, charco, laguna, erial, yvy rural ndovaléiva ojejapo haguã óga, ni ñemitÿ, ojogua Secretaría de Acción Social (SAS), upérõ oisãmbyhy Judith Andraschko (kuñataî nomendáiva Nicanor iguasoitévo oikuave'ê iñangirûnguérape ikatu haguã “oapatuka hikuái”),he'i guaúvo omongakuaáha ohenóiva “política de viviendas sociales” omyak27vo tetã Duarte Frutos. Mba'e vivienda katu piko, hetaiterei millones de guaraníes koima omomýi ko operación. Ndaipóri mboriahu omomýiva, ha ojapóva umi multimillonario ohenóiva héra. ¿mba'e ojapóta justicia paraguaya ko'ã jejukáre? Peteî crimen ñanembojeguarúva ko'ã omopyendáva sociedad oñemohatãva umi ndaipu'akáiva rehe, imboriahuvéva.
Umi organización campesina ha partido izquierda, maymáva Frente Social ha Popular, oguahêva límite ñeha'ãrõme gobierno presidente Lugo, haimete peteî ary gestión ndohecháiva plan ohekáva solución umi apañuãi tavaygua orekóva, péicha he'i Belarmino Balbuena, tendota campesino. He'íva dirigencia ome'ê tesape rovy'û gente rehe “ndha'éiva ciento, sino miles de ocupaciones” propiedad-kuéra.
Haimete 10.000 militar brasileño Marina, Ejército ha Fuerza Aérea oike “Operación Frontera Sur I-2009” orekóva Ciudad del Este jerere. Kóva supuestamente ojesarekóvo ha omoherakuãvo puerto clandestino, hasyvéva pe ojeroviáva. Ojoguavéva maniobra amedrentamiento kóva Paraguái.
Omoañete fuente partido Unace, imburuvicha Lino Oviedo noipytyvõi tendota Miguel Abdón Saguier omyakã haguã Cámara de Senadores. Péicha, oime dispuesto oipytyvõ haguã umi vóto bancada kolo'o, taha'e nicanorista térã castiglionista. Péva, oikotevê pytyvõ ita'ýra, diputado Ariel Oviedo, omyakã haguã Cámara de Diputados.
Ko'ã diputado Sebastián Acha ha Carlos Soler, Patria Querida-gua, omoirûva umi temimbo'e universitario oñembyaty contralor general de la República, Octavio Airaldi ndive, ojerurévo omoñepyrû haguã auditoría Facultad de Veterinaria Universidad Nacional de Asunción-pe.
Umi diputado Justo Cárdenas, Justo Zacarías, Nardy Gómez ha Clemente Barrios, maymáva Vanguardia Colorada, opresenta Cámara de Diputados-pe peteî proyecto de Léi omoheñóiva sociedad anónima estatal ikatu haguã oikuave'ê energía omoheñóiva binacional Yasyretã Itaipúpe. Documento oreko entrada ha ombojere comisión ijestudio-pe guarã.
Ricardo Canese, Parlasur ha umi oim{eva upe ekípo negociación Paraguái tema energético Brasil ndive, omyesakã kuehe dirigencia base PLRA ome'êva tembiapo “ko'ã paraguayo” roguerahava'erã romotenondévo orrekupera jey haguã soberanía oiporúvo ha oikuave'êvo energía ojapóva Itaipú, hidroeléctrica tuichavéva mundo-pe, tetãme ombojoajúva Brasil ndive.
Ndojejuhúi representante Banco Interamericano de Desarrollo (BID), ohupytývo posición kóva umi denuncia irregularidad ojapóva proyecto omombaretéva Poder Judicial. Ko'ã ocasión, periodista ABC Color oñeha'ã oheka entrevista, ombohováiva Radovic ojejuhúva institución oka gotyo.
SAN PEDRO SULA (Honduras) (EFE). Mburuvichakuéra Honduras, Nicaragua ha Paraguay oikuaauka kuehe oñeha'ãrõva OEA ombogue resolución omboykéva Cuba Sistema Interamericano ojapóva 47 ary.
Amnistía Paraguay, prensa paraguaya oñembohovái kyhyje potencial hembiapo rehe denuncia ojapóva pokarê ojoajúva Gobierno-pe mburuvichakuéra. Omyakãva, Julio Torales, omoañete organización omyakãva omonitorea denuncia ojapóva comunicador-kuéra. He'i Gobierno ogarantisáva seguridad periodista-kuéra ha ombovevúiva rendición de cuentas.
Jepénte ojekeha he'ígui oñemboykéha ichupe, ndorekóiha participación decisión gubernamental, vicepresidente ojerúre Lugo ojeguerovia haguã hese. “Oînte umi angirû (?) ohóva opurahéi musikíta saludable ohendúva mávape ndojekuaáiva, ohóva ko mombe'urãme, chismerío kóva ha ambue mba'e”, he'i Federico Franco.
Paraguái ikatu ombohape proyecto mercado de carbono orekóva 4.900.000 hectárea. Ko reforestación ha forestación oikéva tetãme US$ 14.700 millones, orekóva valor US$ 3.000 por Ha.
Federico Franco oñembotapykue ministro Borda rovái. He'i araka'e ndotakýiri hese, ohasa'imínte pe he'ívape oikuaaukávo hemiandu ambue sector secretario de Estado rehe.
Irundýha temimbo'e Colegio Santa Clara-gua, ojegueroviáva orekóha influenza H1, omantene chákepe comunidad educativa-pe. Kuehe, sambyhyhára Vigilancia Sanitaria del Ministerio de Salud, Dr. Iván Allende, oñembyaty umi comisión tuvakuéra omyesakã haguã situación.
Oñemotenondévo proyecto reforestación reheguáva Protocolo de Kyoto, Autoridad Nacional Designada (AND), ha'éva upe oficina orekóva Mecanismo de Desarrollo Limpio (MDL) de la Secretaría del Ambiente (Seam), oreporta Junta Ejecutiva internacional-pe umi tekoporã oiporúva ka'aguy káso tetãme, ha'éva proyecto omotenondéva carbono jejoko.
Termómetro ohechauka temperatura oguejýva diez grados ha ara ro'ysã ndoporoñyrõiri. mbo'ehao imboriahuvévape oñeñandu mbaretéve. Obligación ojeporu haguã uniforme ojeipe'áma ojehechakuaaháicha, heta oî ohóva ndorekóiva ao aku, zapatilla ha media ÿre.
Umi mitã mimi indígena, oguerúva itúva tavaguasúpe ojerurévo yvy, ojeipe'ava'erã tape ha plásagui, ohasa asyeterei ha oî opívo ndorekói ao aku ha péicha ikatu hasy hikuái ko'ã araro'yetépe.
CONCEPCION (Aldo Rojas Cardozo, corresponsal). Haimete 7.000 tapicha oñevakuna influenza omombiávo táva Concepción gotyo. Péicha ojekuaa tasyo distrital Concepción oipyhy 5.000 dosis kakuaávape guarã ha 2.000 mitãmivévape 2 ary. Ko'ágã ndojereportái mba'eveichagua káso influenza H1 ikatúva ojeguerovia ha'éha departamento peteîháme.
SAN PEDRO DE YCUAMANDYYU (Cristino Peralta B., corresponsal). Instituto de Desarrollo Rural y de la Tierra (Indert) omoheñóita ko arýpe 45 káso chokokue ohupytytáva 5.000 familia San Pedro-pe. Péicha omoherakuã tendota ente agrario-gua, Alberto Alderete, kóva capital departamental-pe.
Amo 5.000 tapicha rupi oñemanifesta kuehe Salto del Guairápe, ojerurévo resarcimiento ijojáva 7 Caídas Itaipú Binacional oñehundígui. Municipalidad doecreta asueto oficial ojerurégui sector social, ombotovévo ñemboyke Comunidad-pe.
Contactos: Emails | Teléfonos | Staff
Publicidad: Como Anunciar |
Fúnebres |Clasificados
Institucional: Nuestra Historia | ABC y la Educación | Libertad de Prensa | Propiedad Intelectual
Otros Canales: ABC Blogs | ABC Ciudadano | ABC Wap | ABC RSS | Archivo | Fotonoticias | Efemérides | Noticias por E-mail
Yegros 745 esq. Herrera. Tel: 41-51-550/51 © Copyright 2008. Reservados todos los derechos.
Estadísticas |
||
Visitas |
Páginas |
|
| Hoy | 122.340 |
1.403.548 |
| Ayer | 127.866 |
1.289.177 |
| Ultima actualizacion: | ||
| 03/06/2009 00:00:00 | ||